BRATISLAVA. Čím viac daní štát vyberie, o to vyšší deficit si v rozpočte naplánuje. Takto zhodnotil plánovanie nulového zadlženia Slovenska člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor.
Rok 2017 mal byť významným pre verejné financie. Mal to byť rok, keď sa malo Slovensko prvýkrát priblížiť k vyrovnanému rozpočtu. To znamená, že prvýkrát v histórii by sa naše verejné príjmy rovnali výdavkov.
O vyrovnanom rozpočte sa na Slovensku hovorí už dlho ako o priorite. Zdá sa však, že až taká veľká priorita to nie je. Ódor na svojom blogu nazýva nulový deficit skôr "pohyblivým cieľom".
Na jednoduchom grafe ukazuje, že cieľ dosiahnuť deficit blízky nule sa vláde postupne vzďaľoval. Vláda si to pritom naplánovala už v programe stability (ide o základný dokument, z ktorého sa tvorí rozpočet) na roky 2014 až 2017. Dosiahnuť sme ho mali práve v roku 2017.
"Vtedy bolo treba pripraviť trojročný rozpočet aj poslať program stability do Bruselu s horizontom 2014 až 2017," píše Ódor.
V súčasnosti je však už jasné, že budúci rok vyrovnaný rozpočet nebude. "Ako možno vidieť z grafu, tento cieľ sa postupne „aktualizoval“ a vo vládnom návrhu rozpočtu je to už 1,29 percenta z HDP," píše ďalej Ódor.
Posunutie cieľa k menej ambicióznym hodnotám nie je podľa neho nič výnimočné v zlých časoch, keď ekonomika produkuje menej a štátna kasa sa plní horšie, ako boli očakávania. To však nie je prípad Slovenska.
Štát na daniach vyberá rekordne veľa, aj tak ich zvyšuje Čítajte Na daniach a odvodoch vyberá Slovensko v súčasnosti rekordne veľa. Konečný výber presahuje pôvodné očakávania o niekoľko stoviek miliónov eur. Čo často prízvukujú aj premiér Robert Fico či minister financií Peter Kažimír.
Ak zase porovnáme program stability z roku 2014 a súčasnosť, zistíme, že Slovensko na daniach a odvodoch vybralo o 2,35 miliardy eur viac, ako očakávalo. "Vyzerá to tak, ako keby platilo, že čím viac daní, tým vyšší deficit," dodáva na záver Ódor.
Šramko: Rozpočet nepočíta s viacerými rizikami Čítajte
