Namiesto úspor nedoplatky. Súhlasili ste so zateplením paneláku a aj so susedmi splácate úver. Konečne máte v byte teplo. Napriek primeraným zálohovým platbám však aj každoročné vysoké nedoplatky.
Nie ste sami. Podobných prípadov sú na Slovensku stovky. Dôvod je jednoduchý: zle nastavená metodika rozpočítavania nákladov na teplo a neochota vlastníkov bytov nájsť spravodlivé riešenie, vraví Matej Gerboc zo spoločnosti Vyregulovanie.sk.
Počasie môže znížiť účty za teplo Čítajte Suma, ktorú zaplatíme za teplo, sa medzi majiteľov bytov v bytovom dome rozpočíta na základe dvoch hodnôt. Podľa štvorcových metrov, ktoré v dome obývame, a podľa spotreby nameranej meračmi alebo pomernými rozdeľovačmi tepla.
Kúrite správne?
Dva rovnaké byty nemusia mať rovnaké účty.
„Sused má rovnaký byt ako ja, obývajú ho tiež tri osoby ako môj, on však platí za teplo vždy menej,“ sťažuje sa obyvateľ centrálne vykurovaného bytového domu.
Keď ráno sused odchádza do práce, necháva radiátor zapnutý na 19 stupňov. Po návrate domov si ho nastaví na 20 až 22 stupňov. Dohreje teda 1 až 3 stupne.
Ventil sa postará o to, aby sa zapínal a vypínal, spotreba je plynulá a regulovaná, vysvetľuje Silvia Bačová zo Združenia správcov a užívateľov nehnuteľností. Hlavica s nastavením a ventil pracujú po celý deň a povrchy sa tak neochladzujú, držia teplo.
Čo robí sťažovateľ pred odchodom z domu? „Stiahnem hlavicu na minimum. Keď prídem domov, tak si pustím radiátor na maximum.“
A to je chyba, upozornila Bačová. Za 8 hodín, keď bol sťažovateľ mimo bytu, mu byt ochladol o päť a viac stupňov. Po návrate domov nechal radiátor kúriť bez prerušenia aj vtedy, keď už dosiahol požadovanú teplotu, čím enormne zvýšil spotrebu. Výsledok? Za ten istý deň jeden spotreboval minimálne o 5 percent viac tepla ako druhý. Keby obaja po celý deň udržiavali teplotu na 19 stupňov, obaja ušetria. Vďaka sťažovateľovi však budú platiť obaja – sťažovateľ za svoju nadspotrebu a jeho sused časť nákladov za teplo, ktoré prestúpilo k sťažovateľovi.
Sporný pomer
Kameňom úrazu býva pomer oboch zložiek. Ten bol v minulosti nastavený na hodnotách 70 ku 30, pričom väčšia časť – 70 percent sa platila podľa spotreby nameranej meračmi, zvyšok podľa obývanej plochy.
„Už ten ´historický´ pomer bol dosť nespravodlivý aj pre nezateplené domy. Prebrali sme ho spolu s meračmi zo zahraničia,“ vysvetľuje odborník na reguláciu.
Vyhláška, ktorá platí dnes, stanovuje pri rozpočítavaní nákladov pomer 60 percent pre základnú zložku (podľa podlahovej plochy) a 40 percent podľa spotreby. „Ide však len o odporúčanie,“ spresnila Otília Leskovská zo Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku. A v tom je jeden z háčikov. Mnohé spoločenstvá si zachovali pôvodný, už aj tak nespravodlivý model. Alebo ho vymenili za ešte horší.
