Dom za cenu bytu a vidina pokojného života ako na vidieku ich prilákali do malého mesta na skok od Bratislavy. Po pár rokoch sa čoraz viac ľudí vracia späť.
Katastrofálna doprava do hlavného mesta za prácou, do školy a späť. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo ľudia bývanie v rodinných domoch za mestom nakoniec vzdajú.
„Práve sme sa po šiestich rokoch vrátili do Bratislavy z Limbachu,“ hovorí 34-ročná Petra Hudáková.
Päť dôvodov, prečo by ste nechceli žiť v Marianke alebo v Dunajskej Lužnej Čítajte Deti zmenia všetko
Do menších miest v okolí Bratislavy sa pred piatimi až desiatimi rokmi vysťahovalo veľa mladých ľudí. „Systém“ u väčšiny z nich začal škrípať po narodení detí a návrate matiek do práce po rodičovskej dovolenke, prípadne s nástupom detí do stredných škôl.
Kameňom úrazu býva skĺbiť dochádzanie za prácou do Bratislavy s rozvozom detí do škôl, škôlok a na krúžky.
„Kamarátka funguje takto: Vstáva ráno o piatej, aby boli deti včas v škole v Bratislave. Popoludní nestíhajú žiadne krúžky – pre cestu späť,“ opisuje Hudáková. Skúsenosti ľudí, ktorí cestujú z Bratislavy smerom na Modru a Pezinok, hovoria o dvoch až troch hodinách strávených v aute každý deň.
Popoludňajšia špička nie je priaznivejšia. Prísť z práce v Bratislave do 20 kilometrov vzdialeného Limbachu presne na 17. h alebo 17.30, keď zatvárajú škôlky, stálo Petru Hudákovú veľa nervov a úsilia.
„Litre prejazdenej nafty, hodiny zabitého času v aute a veľa nervov,“ opisuje svoju skúsenosť so životom v satelite. O kultúrnych aktivitách nemohla byť ani reč. To by si totiž vyžadovalo ešte ďalšiu cestu do mesta a späť.
Dvadsať dní v roku v aute
Podobnú skúsenosť má Katarína Marčeková. S manželom si ešte ako slobodní vyhliadli dom v Stupave. „Nový domček a pokoj navôkol sme si užívali. Nehovoriac o podstatne nižšej cene za dom v Stupave ako v Bratislave,“ rozpráva rodená Bratislavčanka.
