Zamrzí, keď si Slovák všimne, že hneď za hranicou niečo vyzerá a funguje lepšie. Pomyslená hraničná čiara akoby rozdeľovala dva svety, aj keď krajina vyzerá rovnako. Čím to je, že ľudia žijúci z cestovného ruchu v Česku našli spoločnú reč a zabudli sa hrať každý iba na vlastnom pieskovisku?
Máme aj niekoľko lokalít, ktoré sú pánubohu za chrbtom, a napriek tomu v nich dokázali domáci využiť a ponúknuť to, čo majú. Podarilo sa im získať peniaze, snažia sa projekty udržať a ďalej zveľaďovať. Je dôležité, aby čo najviac ľudí v regióne spolupracovalo. To je kľúčové. Dediny a mestá sa nehrajú len na vlastnom piesočku, ale pochopili, že keď príde turista, tak rozhodne nepríde len za jednou zaujímavosťou. Chce toho vidieť čo najviac a mať čo najsilnejší zážitok.
Nora Gill (56)
Rodáčka z Trenčína do oslavy svojej päťdesiatky učila angličtinu v niekoľkých mestách Českej republiky. Gramatika jej až tak nevoňala. Skôr ju zaujímala komunikácia.
Povedala si, že nechce zomrieť ako učiteľka, a hľadala niečo nové. Natrafila na inzerát, ktorý ponúkal prácu v Českej centrále cestovného ruchu v Štokholme.Okrem angličtiny mala vyštudovanú aj nórčinu, preto sa prihlásila. Do Štokholmu nakoniec vybrali iného uchádzača, voľné však bolo Slovensko. Neľutuje.
Bez vzájomnej tolerancie a spolupráce vznikajú len zaujímavé ostrovčeky. Keď začnú ľudia okolo cestovného ruchu spolupracovať, naberá celok iný, komfortnejší rozmer.
Máme pred zimnou sezónou, takže je to aj o spájaní sa lyžiarskych stredísk, aby ich ľudia mohli využívať komplexne, aby mali viac možností, prípadne zostali dlhšie v jednom regióne. Je to všetko o ľuďoch. Veľmi záleží na tom, kto je práve na akej pozícii a ako dokáže pochopiť situáciu a najmä byť ústretový. Je to tak aj v úradoch, ktoré sa zaoberajú cestovným ruchom. Ak tam sedí človek, ktorý len chodí do práce, tak progres nemožno očakávať.
“Je to tak aj v úradoch, ktoré sa zaoberajú cestovným ruchom. Ak tam sedí človek, ktorý len chodí do práce, tak progres nemožno očakávať.
„
Ktorá lokalita v Českej republike je na tom najlepšie?
Ťažká otázka. Veľmi dobre sa v poslednom čase rozbehli južné Čechy. Majú úžasné podmienky, hory, rieky, hrady, zámky, dobrú kuchyňu. O atrakcie sa tam dá potknúť. Už sa nespoliehajú len na jednu sezónu, ale robia aj celoročné programy. V posledných rokoch ukázalo veľmi dôležité, pretože snehu v zimnej sezóne bolo menej. Ponúkajú rôzne aktivity od indoorových cez teambuildingové až po prechádzky v korunách stromov. To sú celoročné možnosti. Veľká časť týchto atrakcií je interaktívna. Nie je to len o nejakom pasívnom prechádzaní sa. Zážitky oslovujú ľudí najviac.