Na začiatku boli traja vysoko školskí profesori – Branislav Mičieta, Milan Gregor a Štefan Medvecký. „Robili sme veľa vecí pre priemysel. Inicializovali sme vznik Slovenského centra produktivity pri Žilinskej univerzite, ktoré sa sústredilo na spoluprácu s praxou,“ začína rozprávanie B. Mičieta. Tak vznikli aj automatizované robotické systémy pre logistiku v bratislavskom Volkswagene.
„Pôvodne sme uvažovali, že vyrobíme prototyp a odovzdáme ho niekomu, aby ho produkoval. Nenašli sme partnera, a tak sme začali aj s výrobou. Našli sme napokon niekoľko dodávateľov, ktorí pre nás robia niektoré komponenty, ale stále sme finálnymi producentmi. Do bratislavskej automobilky sme dodali už zhruba sto kusov, v Škode v Mladej Boleslavi je ich okolo päťdesiat,“ upresňuje.
Dopĺňa, že štvrtým kľúčovým mužom v CEIT-e sa stal Peter Magvaši, bývalý politik a minister. „Poznali sme ho ako dobrého technika, inžiniera ešte z čias jeho pôsobenia v Považských strojárňach. Má prehľad, myslí mu to a je pre CEIT veľkým prínosom,“ hovorí B. Mičieta.
Generátor ideí
Inštitútu ide najmä o inovatívne produkty pre priemysel. Zakladatelia stále pôsobia aj v akademickom prostredí a prostredníctvom neho podporujú nové myšlienky, ktoré vyvíjajú spolu so študentmi. „Vytvárame podmienky pre vznik startupov, otvorili sme veľké laboratórium Žilinský inteligentný výrobný systém (Žilina Intelligent Manufacturing System, ZIMS).
