Sobota ráno 29. októbra 1988. Na kúsku linajkového papiera zhúžvaného v hnedej nákupnej sieťke stojí: 1 mlieko, ¼ chleba, 1 maslo, 2 lúpačky, horalka.
S desiatimi korunami v peňaženke si päťročné dievčatko vykračuje do potravín na sídlisku. Socializmus bol k rodičom v jednej veci výnimočne láskavý. Nedostatok áut a úzky výber potravín im umožňovali vysielať na nákupy aj malé deti, ktoré dnes nesmiete nechať ani chvíľu bez dozoru.
Keď nám mamy povolili prihodiť do košíka sójové rezy či horalku, cítili sme sa ako na Vianoce. Spomienky sú silná vec.