Je naozaj treska v majonéze zo Slovenska taká jedinečná, že si ju dávajú takmer všetci Slováci vo svete voziť?
Je to produkt s veľmi silným národným aspektom a s viac ako šesťdesiatročnou tradíciou, ktorý bol, je a stále bude svojím spôsobom nadčasový a bezkonkurenčný. S receptúrou, ako ju poznáme na Slovensku, sa nikde inde vo svete nevyrába. Skutočnosťou je, že tresku v majonéze má rád takmer každý Slovák. Opakované prieskumy ukazujú, že ju aspoň príležitostne konzumuje až 92 percent Slovákov.
Mohli by si ju vyrobiť aj sami?
Teoreticky je to možné, na internete sa dá nájsť veľa receptov. Ale naše skúsenosti a rovnako aj odozvy zákazníkov hovoria o tom, že unikátnej kombinácii chutí, konzistencie, vône a farby žilinskej tresky je veľmi náročné sa čo i len priblížiť. Naše skúsenosti so spracovaním rýb siahajú až do 19. storočia a tento závod stojí na jednom mieste už od roku 1924. Správny mix komponentov, technológie, skúseností, ktoré máme, ťažko niekto napodobní.
Ako to bolo? Kto prvý „ukuchtil“ tresku v majonéze tak, ako ju v miernej úprave receptu poznáme dnes?
Po prvý raz uzrela svetlo sveta v roku 1954. Receptúra bola výsledkom práce bratislavského kuchára Júliusa Boška, ktorý prišiel na to, že do tohto typu šalátu z majonézy a marinovanej zeleniny sa chuťou a konzistenciou hodí najlepšie práve varená treska. Produkt sa najskôr nazýval treska v remuláde. Tresku začal vtedy vyrábať štátny podnik Ryba vo všetkých svojich troch závodoch, teda aj v tom našom, žilinskom. Za socializmu jedlo – treska s rožkom – doslova zľudovelo.
Menila sa rokmi receptúra? Bola socialistická treska iná?
