V akom dome túžite bývať, v akej kancelárii chcete pracovať?

Priemerný Európan strávi až 87 percent života vnútri budov a ďalších šesť percent času trávi v aute. Na vzduchu (aj keď vzduch mnohých miest nie je práve najčistejší) je v priemere pol hodinu denne.

Tínedžeri vo vyspelých krajinách sú na tom trochu lepšie, vnútri presedia či preležia "len" 75 percent dňa. Priemerný Američan je na tom, naopak, ešte horšie ako obyvateľ Európy.

Čo s tým?

Asi vám hneď napadne, že treba ľudí vyhnať von, obedovať v parku, prechádzať sa v lese, behať popri rieke. Lenže zvyky ľudí sa tak ľahko nezmenia. A kritici namietnu, že tej zelene a priestorov na pohyb je v mestách žalostne málo.

Tento problém môžeme začať riešiť aj z druhého konca a postupne meniť priestory, v ktorých moderní ľudia žijú a pracujú. Keď si vezmeme, že v budovách trávime takmer 90 percent svojho života, nie je jedno, či majú zdravé vnútorné prostredie.

Na otázku, či chce kvalitne a zdravo bývať a pracovať, asi nik neodpovie NIE. Lenže nie každý už dokáže špecifikovať, čo to znamená. V nedávnom medzinárodnom prieskume o bývaní sme sa dozvedeli, že ľudia túžia po väčších bytoch či krajšom zariadení.

Priestor i pekné prostredie sú pre dobrý pocit nevyhnutné. Oboje závisí do istej miery (ale nie výlučne, pretože svoje zohráva aj informovanosť a priority) aj od finančných zdrojov vlastníka či firmy, ktorá si priestory prenajíma. V budovách sa však často objavujú ďalšie problémy, ktoré by tu nemuseli byť.

„Ide o vysoké koncentrácie oxidu uhličitého pri nedostatku čerstvého vzduchu, prchavých organických látok (VOC) a formaldehydov,“ konkretizuje Marek Kremeň z firmy Exergy Studios, ktorý je expertom na vnútorné prostredie budov. Tieto škodlivé látky do priestoru uvoľňuje nábytok a materiály vnútorných povrchov, povedzme farby, laky, lepidlá, koberce.

Kde sme zdraví?

Vzduch, ktorý vnútri aj 23 a pol hodiny denne dýchame, by mal byť dobrý. „Pri správnom výbere materiálov a dimenzovaní množstva čerstvého vzduchu v budove je to pomerne ľahko riešiteľná vec. Hodnoty sa dajú kvantifikovať pomocou meraní, ktoré sa robia po zariadení priestoru," tvrdí zo skúsenosti pri hodnotení takzvaných zelených stavieb M. Kremeň.

Hoci slovenské stavebné normy sú podľa odborníkov prísne, aj tak je u nás málo stavieb, kde sa ľudia cítia naozaj dobre. Podľa koncových používateľov za to môžu investori a developeri. Podľa developerov to riadi dopyt na trhu a požiadavky zákazníkov.

Produktívna kancelária (zdroj: Fotolia.eu)

A tak je fajn, že aj u nás sa už dopyt - aspoň v kancelárskych priestoroch začína orientovať na „zelenšie a zdravšie" aj prostredníctvom certifikačných systémov zelených budov. „Pre kvalitné a zdravé prostredie v budove potrebujete v prvom rade kvalitný projekt a pozitívny prístup investora či developera," zdôrazňuje M. Kremeň, ktorý takéto budovy aj certifikuje.

Pričom zdravé a príjemné prostredie netvorí len budova s dobrým vetraním, ale aj dostatkom priestoru, svetla, zdravými materiálmi a dobrým zázemím, dostupnosťou, príjemným okolím i prepojením v rámci danej komunity.

„Projekt by mal okrem národnej legislatívy a noriem spĺňať radu iných parametrov kvality vnútorného i vonkajšieho prostredia. Mnohé z nich sú práve súčasťou medzinárodných certifikačných systémov zelených budov (napríklad LEED, BREEAM - pozn. red.). Taký projekt si však zaslúži aj výbornú realizáciu, ktorá je kľúčová,“ upozorňuje expert.

Projekt a realizáciu rieši developer, takže pokiaľ je "na tej istej lodi", nemalo by dobrému prostrediu vašej budovy stáť nič v ceste. To, či sa tento prístup preklopí aj do sektoru bytovej výstavby bude závisieť čiastočne od prístupu investorov.

„Nemali by sme predávať ľuďom iba byty, ale kvalitné miesto na budúci život, skrátka domov," hovorí Karol Machánek z developerskej spoločnosti Corwin Capital. „To znamená, že to neposkladám z najlacnejšieho, ale pripravím podmienky na funkčné vetranie, kúrenie, chladenie, ale aj záhrady či park. Nekončíme pri fasáde domu, dokonca ani na hranici pozemku. A keď ide predaj dobre, tak sa rozpočet na spoločne priestory navýši, nestrčí si to majiteľ do vrecka,“ dodáva.

Máme v tom slovo

Do značnej miery však to, ako bývame a pracujeme závisí aj od nás, obyvateľov, a toho, s čím sa uspokojíme. „Záujem klienta o prostredie, v ktorom žije a funguje, je jedinou možnosťou vytvorenia konkurencie na trhu. Informácie sú na v dnešnej dobe na dosah, aj prostredníctvom rôznych profesných združení," tvrdí M. Kremeň, ktorý pôsobí aj v predstavenstve Slovenskej rady pre zelené budovy.

„Veľa ľudí sa na byty pozerá len ako na spotrebný tovar, ale to spôsobuje problémy," upozorňuje K. Machánek. „Darmo budete mat pekný byt, bez zázemia. Keby sa ľudia stavali k autám tak, ako k bytom, tak je Dacia auto roka,“ hovorí na príklade.

Protiargument sa zvyčajne začína slovami „ale je to drahé". Podľa M. Kremeňa je už dnes aj na našom trhu dostatok cenovo dostupných riešení na to, aby sa mohlo stavať zdravo a ekologicky.

Ďalšou otázkou je nastavenie celkovej klímy, v ktorej budú budovy s kvalitným prostredím a okolím, ktoré bude ľudí doslova lákať von, bežnou vecou.

„Páči sa mi prístup niektorých samospráv v severnej Amerike. Motivujú developerov stavať zelené budovy. Napríklad v kanadskom Vancouveri som zažil, že čím vyššiu úroveň LEED certifikátu developeri dosiahnu, tým väčšiu podlažnú plochu im dovolia postaviť,“ hovorí z vlastnej skúsenosti Drahan Petrovič z developerskej firmy Imagine Development.

Nie je trend „zelených budov" len marketingový ťah? „A je ním trend jesť zdravé potraviny? Nie, je to racionálne rozhodnutie každého človeka, ktorý sa chce cítiť dobre, produktívne a chce vedieť, akým palivom zásobuje svoje telo. Pri budovách to je rovnako,“ tvrdí M. Kremeň, podľa ktorého si len ľudia často neuvedomujú, čo všetko na ich organizmus pôsobí.

Zaujíma vás viac?

...o tom, čo všetko môžu robiť developeri a čím môžeme prispieť my, zákazníci, aby sa nám aj na Slovensku naozaj dobre bývalo a pracovalo?
Pozrite si, čo hovorili experti na PROFIT klube.

PROFIT klub 19. októbra 2016 (zdroj: Profit)