Diskutujúci si skáču do reči, klamú a zavádzajú‚ akoby ich jedna mater mala. Až sa zdá, že predvolebný čas ľudstvo zjednocuje, lebo krátko pred voľbami sa podobné situácie odohrávajú všade na svete.
Sociológovia, psychológovia a odborníci na neverbálnu komunikáciu majú žatvu. Stačí napríklad, aby jeden z kandidátov viackrát sklopil zrak a už je na svete diagnóza – je neistý, nesvoj, má porazeneckú náladu.
V skutočnosti môže byť len otrávený zo zápchy na diaľnici. Alebo si spomenul na rannú výmenu názorov s manželkou, z ktorej nevyšiel (lebo sa to nedá) víťazne.
Ľudia sa na televíznych debatách, na Slovensku i v Amerike, najprv bavia, neskôr rozčuľujú a napokon televízor vypínajú, alebo aspoň prepnú na menej stresujúci program. Napríklad horor.
Televízne debaty sú však dobrý barometer stavu spoločnosti. Politici nie sú iní ako ľudia, ktorí ich volili.
Obrazovka je len krivým zrkadlom, ktoré obraz rozostrí. Ľudia očakávajú viac‚ ako im politici v debatách dokážu sľúbiť. Márna je viera, že diskusia pred voľbami je iba hra. Je to život.
