BRATISLAVA. Nástroje dotovania ceny práce mladých do 29 rokov síce zlepšujú výsledky pri zamestnávaní mladých ľudí, avšak ich nákladová efektívnosť je relatívne nízka. Vyplýva to z analýzy zameranej na výdavky na služby zamestnanosti úradov práce, ktorú vypracoval Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR spolu s Analytickým centrom Ministerstva práce a sociálnych vecí v rámci projektu Hodnota za peniaze.
"Podpora verejného zamestnávania na Slovensku sa pri zamestnávaní cieľovej skupiny dlhodobo nezamestnaných nejaví úspešná, v prípade aktivačných prác predstavuje skôr formu sociálnej politiky," uvádza sa v záveroch analýzy.
Relatívne úspešnejšie nástroje pritom podľa materiálu nemajú za cieľ zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných. Ako relatívne úspešná je z pohľadu nákladovej efektívnosti krátkodobá podpora v podobe absolventskej praxe a dobrovoľníckej činnosti.
Dotujeme miesta, nie vzdelávanie
Najviac finančne podporované typy nástrojov aktívnych opatrení trhu práce sú podľa analýzy odlišné ako v zahraničí a nesmerujú na prioritné skupiny. Významná časť výdavkov na aktívne opatrenia ide na krátkodobo nezamestnaných (približne 60 %) a na ťažšie zamestnateľné skupiny dlhodobo nezamestnaných ostáva iba zhruba 40 % zdrojov.
"Prevláda dotovanie pracovných miest a zaostáva financovanie vzdelávacích a tréningových programov," upozorňuje IFP.
Organizačná reforma úradov práce zvýšila kapacity pre prácu s nezamestnanými, ale záťaž zamestnancov je podľa analýzy naďalej vyššia ako v zahraničí. Oproti slovenskému priemeru je záťaž vyššia najmä v okresoch s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti.
Regionálne podmienky
V efektivite služieb zamestnanosti sa pritom medzi jednotlivými úradmi práce ukazujú podstatné rozdiely aj pri zohľadnení regionálnych podmienok na trhu práce. Na úspešnosť pri umiestňovaní nezamestnaných na trhu práce má negatívny vplyv najmä vyššie pracovné zaťaženie zamestnancov úradov práce a dlhšie obdobie nezamestnanosti.
"Efektívnejšie umiestňovanie na trhu práce by mohlo priniesť dodatočné zamestnanie zhruba 5 700 nezamestnaných a úsporu na výdavkoch štátu vo výške približne 7 mil. eur ročne," uvádza sa v analýze.
Celkové výdavky úradov a ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahli v roku 2015 úroveň 1,5 mld. eur, z čoho výdavky na aktívne opatrenia trhu práce tvorili 8,8 %. Oproti zahraničiu sú výdavky úradov práce na služby zamestnanosti podľa analýzy relatívne nižšie.
Priemerné náklady na aktívne a pasívne politiky na nezamestnaného predstavujú 1 500 eur ročne. Jednotkové náklady štátu na pasívne politiky na skupinu najdlhšie nezamestnaných dosahujú zhruba 7 300 eur za priemerné obdobie trvania nezamestnanosti v dĺžke 5,2 roka. Priemerný nezamestnaný stojí približne 2 300 eur za 2,6 roka.
IFP spolu s Analytickým centrom rezortu práce a sociálnych vecí odporúčajú, aby úrady práce profilovali rizikové skupiny uchádzačov o zamestnanie s nízkou šancou sa zamestnať hneď pri prvom kontakte s následným diferencovaným prístupom.
"Prioritou služieb zamestnanosti by mali byť nízkokvalifikovaní a dlhodobo nezamestnaní uchádzači, ktorí patria k ťažšie zamestnateľným a nákladnejším skupinám uchádzačov pre štát," uvádza sa v analýze. Hlavná časť zdrojov na nástroje aktívnej politiky by mala smerovať na tieto prioritné skupiny uchádzačov o prácu.
Viac poradenstva
Štát by mal tiež viac peňazí presunúť na poradenstvo pre nezamestnaných a zvýšiť podiel zamestnancov prvého kontaktu na úradoch práce pre poskytovanie kvalitných informačno-poradenských služieb najmä v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti.
Uprednostniť by sa tiež malo využívanie vzdelávacích programov prepojených na potreby trhu práce, ktoré sa z medzinárodných skúseností ukazujú ako relatívne účinnejšie a nákladovo efektívnejšie.
Analýza tiež odporúča vytvoriť priestor pre lepšie ohodnotenie zamestnancov v kontakte s klientom, ktoré bude previazané s dobre definovanými výkonovými ukazovateľmi podľa rizikovej skupiny klientov.
Okrem znižovania pracovného vyťaženia by sa mala tiež zvyšovať produktivita zamestnancov služieb zamestnanosti s pozitívnym vplyvom na efektivitu umiestňovania uchádzačov o zamestnanie na trhu práce.
