Banánov zjeme v Európe spomedzi všetkých druhov ovocia najviac. V minulom roku sa ich podľa Organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu doviezlo na starý kontinent 4,8 milióna ton. Medzi nimi aj tie od Kolumbijčana Oswalda.
“Farmári v regióne Magdalena sú veľmi zraniteľní. Keď od nás začali vyžadovať normy zahraničnej certifikácie Global G. A. P., ukázalo sa, že nemajú dostatok finančných zdrojov
„
Ako z knihy
Zavalitejší Kolumbijčan pestuje banány na vývoz už dvadsaťsedem rokov. Predtým patrila plantáž so šiestimi hektármi jeho otcovi. „Banány pestoval, ešte keď tu nebola železnica,“ spomína Oswaldo hrdo na dávne časy v dedinke Río Frío v banánovej zóne severného regiónu Magdalena, kde sa odohrávajú aj príbehy z riadkov knihy Sto rokov samoty od Gabriela Garcíu Marquéza.
S Oswaldom a Dariom na plantáži, ktorá má okolo 11-tisíc banánovníkov (zdroj: Noel Rojo)Oswaldo má štyri deti. Syn mu pomáha manažovať plantáž, dve dcéry študujú právo, tretia medicínu. „Platím univerzitné poplatky a okrem toho aj nájomné a jedlo deťom. Ale poznať, že zarábame viac, ako keď sme neboli v združení,“ pochvaľuje si majiteľ plantáže.
Oswaldova plantáž je súčasťou združenia COOBAFRÍO. Kolumbijským malým pestovateľom banánov môže dnes málokto konkurovať v schopnosti spájať sa do združení. Nemali inú možnosť, ak chceli predávať svoje ovocie na medzinárodnom trhu.
