Nie som archeológ ani študent islamskej kultúry, ale už dlhšie ma to ťahalo do Afganistanu. Do krajiny, ktorá sa desaťročia zmieta vo vojnovom konflikte.
Pre ľudí zo Západu je zdrojom ópia, niekdajšou základňou Usámu bin Ládina, bojovou líniou Talibanu a dejiskom hrôz, ktoré svojou troškou prispievajú k presídľovaniu utečencov do Európy.
Prechádzať sa Kábulom je zvláštny pocit. Nielen preto, že je to veľkomesto, ktoré sa nachádza vo výške 1 791 metrov nad morom. Občas sa mi zdá, že je jednou obrovskou pevnosťou – všade vojaci, obrnené vozidlá, zábrany a vysoké múry.
Medzitým všetkým som ja, turista zo Slovenska, s malým batohom, zvedavý za dvoch. „Čo ma to sem vlastne pritiahlo?“ pýtam sa sám seba. Bol to jednoducho zvláštny, trochu neurčitý, ale dosť nutkavý pocit, že chcem navštíviť Afganistan.

Niekto ma môže považovať za blázna, niekto za dobrodruha, pre miestnych môžem byť špión alebo len podivuhodný Západniar, ktorý skrátka nevie, čo si počať s časom a peniazmi. Nech je to už akokoľvek, ocitol som sa v Kábule, hlavnom meste Afganistanu, meste plnom kontrastov.