Na situáciu na trhu nehnuteľností vplývajú v ostatných rokoch aj zahraničné korporácie, ktoré k nám z domovských krajín prenášajú kritériá na kvalitné kancelárske priestory, záleží im na zdravom vnútornom prostredí i ekologických podmienkach.
“Musíme sa preformátovať a pochopiť, že byty a pracovné priestory sú v našich životoch kľúčové záležitosti. Napriek tomu sú niektorí ľudia schopní zaplatiť nesmierne veľa peňazí za luxusné auto, ktoré potom parkujú pred bytom, ktorý im nevyhovuje.
„
Mnohé z toho, čo na Slovensku ešte len spoznávame, majú tieto spoločnosti zakotvené vo firemnej kultúre. Karol Machánek z developerskej spoločnosti Corwin spomína na situáciu spred zhruba štyroch rokov, keď začínali pripravovať komplex Blumental v Bratislave. „Pri diskusiách o takzvaných zelených budovách sme sa vtedy stretávali s názorom, že je to len nový marketing, ďalšie vyťahovanie peňazí z vrecka. Dnes je to už inak. Budova bez uznávaného certifikátu nemá šancu získať nadnárodného nájomníka,“ vysvetľuje K. Machánek. Pripúšťa však, že pri administratívnych komplexoch je to stále jednoduchšie ako pri obytných budovách.
Karol Machánek, Corwin (zdroj: Vladimír Kampf)Z trendu štandard
Skúsenosť na PROFIT klube potvrdil aj Marek Kremeň z firmy Exergy Studios, ktorá sa certifikáciou zaoberá. „Už to nie je iba trend, zelené budovy začínajú byť štandardom. Developeri majú o certifikovanie záujem. Prevažujú ešte komerčné priestory, administratívne či obchodné komplexy. Postupne sa však posudzovanie stane súčasťou aj pri obytných priestorov,“ verí.
Ukázalo sa tiež, že certifikačný proces prináša aj pre developera viaceré výhody v zjednodušovaní a zlepšovaní procesov. Podstatné je, že na stavbu a celý projekt sa pozerá holisticky – nie ako na izolovaný objekt, ktorý sa končí fasádou budovy, ale v ekologických aj spoločenských súvislostiach. A najmä vytvára dobré prostredie pre život.
Výsledok, ktorý prináša aj všelijaké užitočné drobnosti pre nájomníkov budov, ani nemusí byť oveľa drahší ako klasická stavba. Požiadavkou na získanie certifikátu zelenej, teda udržateľnej budovy je integrované plánovanie – to znamená, že na začiatku si zainteresovaní sadnú za jeden stôl a povedia si, čo chcú postaviť.
V budovách sa okrem zdravého prostredia a dispozície hodnotí spotreba zdrojov, vody a elektrickej energie, pôvod materiálov, ale sleduje sa aj znečistenie počas výstavby i odpad, ktorý vzniká pri využívaní budovy. Dôraz sa kladie aj na lokalitu – efektívne využitie mestského prostredia, už zastavaných alebo opätovne využitých plôch. Je ľahké postaviť pekný dom niekde pri zelenom lesíku, ale ak sa tým zničí kus prírody, nemožno ho už nazvať udržateľným. Dôležité je tiež zázemie pre nájomníkov a sociálne prepojenia.
Developeri občas zabúdajú na sociálne aspekty novej výstavby. Tak sa stáva, že za mestami vznikajú veľké komplexy, ktoré namiesto kvalitného bývania ponúkajú iba nocľah. Ako takmer vo všetkom, aj tu je nevyhnutná komunikácia so samosprávami a obyvateľmi, ktorých výstavba – pozitívne či negatívne – ovplyvní. Klienti developerských firiem, záujemcovia o bývanie nateraz nepodmieňujú hodnotenie kvality bytu ekologickými prvkami.
To však developerov brzdiť nemá. Ako povedal Drahan Petrovič z firmy Imagine Development, keďže každý z partnerov ich spoločnosti má zahraničnú skúsenosť, pozerajú sa na vec automaticky inak. „Videli sme, ako sa v zahraničí projekty pripravujú, ako sa stavajú. Máme preto ambíciu neprodukovať budovy, ale domovy,“ vraví zástupca developera, ktorý ponúka moderné komunitné bývanie a je oň záujem. Myslí si, že požiadavky na certifikáciu zelených budov by sa mohli stať návodom aj pre štandardné stavby. D. Petrovič pripomína, že ak architekt a developer vložia do stavby srdce, tak sa v nej použije mnoho prvkov zelených stavieb bez toho, aby mu to niekto prikázal.
Marek Kremeň, Exergy Studios (zdroj: Vladimír kampf)Príťažlivá kombinácia
Záujem o zdravšie, ekologickejšie bývanie už registrujú aj v spoločnosti Corwin. „Finišujeme s dvoma projektmi a v oboch je pomerne veľký podiel kupujúcich, ktorí žili v zahraničí. Aj pri výbere bytu je pre nich certifikácia dôležitým argumentom. V obytnom komplexe v Devíne sme sa snažili využiť prednosti prostredia a vytvárame tiež podmienky pre komunitné bývanie. Na domoch sú aj zelené strechy, lebo strechu považujeme za piatu fasádu domu,“ vysvetľuje K. Machánek.
Kvalita bývania nie je samozrejmá banalita. M. Kremeň hovorí, že najhoršia je nevedomosť – ňou sa všetko začína i končí. „Ešte sa bežne stretávame so zle navrhnutými vnútornými priestormi, s nevyhovujúcim kúrení či klimatizáciou. Často sa používajú nevhodné materiály na povrchové úpravy stien, nábytku či podláh, nekvalitné koberce, farby, laky. Do vzdu chu, ktorý dýchame, uvoľňujú formaldehydy a prchavé látky,“ upresňuje expert na vnútorné prostredie budov.
Málo ľudí myslí aj na dostatočné vetranie kancelárií alebo bytov. Obsah kysličníka uhličitého pritom možno zmerať jednoduchým a lacným zariadením. „Štandardne by malo byť ráno v spálni okolo tisíc takzvaných ppm jednotiek CO2. Merania ukázali, že v mnohých prípadoch je táto hranica prekročená až päťnásobne,“ uvádza M. Kremeň. Dôsledkami sú malátnosť či bolesti hlavy, za čo ľudia často vinia choroby či dedičnosť. D. Petrovič upozorňuje na to, že okrem materiálov je v kanceláriách a bytoch dôležitá aj dispozícia priestorov.
Drahan Petrovič, Imagine Development (zdroj: Vladimír Kampf)„Dbáme napríklad aj na to, aby boli byty priečne presvetľované a prevetrávané. Developeri hľadajú kompromisy medzi cenou, lepšie povedané ziskom, a kvalitou bývania. Výsledkom bývajú zbytočne dlhé chodby, zlé usporiadanie izieb, kúpeľní a kuchýň,“ konštatuje D. Petrovič.
Aj pri bytoch a kanceláriách sa posudzuje pomer kvality a výkonu. K. Machánek potvrdzuje predpoklad, že dobré veci sú zvyčajne drahšie. „Musíme sa preformátovať a pochopiť, že životné prostredie, kancelárie a byty sú v našich životoch kľúčové. Nerozumiem tomu, že ľudia sú ochotní zaplatiť nesmierne veľa peňazí za luxusné auto, ktoré potom parkujú pred bytom, ktorý im vlastne ani nevyhovuje,“ uvažuje K. Machánek.
