Obligátne kvety a sviečky sú tu na hroboch všade, Francúzi a nepochybne aj mnohí zahraniční návštevníci, však bývajú na miestach piety osobnejší.
Na náhrobok svetoznámeho šansoniéra Gilberta Bécauda neznámy ctiteľ položil malý detský klavír. A na hrob karikaturistu Bernarda Verlhaca zasa kladú dózičky s ceruzkami.
“Na cintoríne Père Lachaise je sedemdesiattisíc hrobiek. Do nich od roku 1804 pochovali vyše milión ľudí.
„
Najmenej dva milióny ľudí ročne vkročia v Paríži na Père Lachaise, najväčší cintorín vo francúzskom hlavnom meste a pravdepodobne aj najznámejšie miesto posledného odpočinku na svete.

Neznámi k hrobu vedca Antoina-Augustina Parmentiera vytrvalo kladú zemiaky, lebo v osemnástom storočí túto lacnú a sýtu potravinu propagoval medzi chudobnými Parížanmi.
Poľskému skladateľovi a klaviristovi Fryderykovi Chopinovi prinášajú listy, spisovateľovi Marcelovi Proustovi cukrovinky. Tuhí fajčiari‚ spevák Yves Montand a herečka Simone Signoretová‚ mávajú na spoločnom hrobe cigarety.