BRATISLAVA. Vláda nevyužíva priaznivý ekonomický rast na zrýchlenie konsolidácie a zníženie dlhu mimo sankčných pásiem, keď posunula rok, kedy plánuje dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.
Namiesto roku 2017 ho chce docieliť až v roku 2019. V Hodnotení návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok to skonštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
"Vláda predložila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 s cieľom dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ do roku 2019. Ide o dôležitý míľnik, ktorý spolu so znížením dlhu mimo sankčných pásiem dlhového pravidla, by mohol výrazne zlepšiť pozíciu Slovenska voči rizikám vyplývajúcim z potenciálnych kríz a negatívnych vplyvov z demografického vývoja," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko.
Realistické ciele
Rozpočtová rada ďalej uviedla, že k zníženiu deficitu prispeje v nasledujúcom roku najmä priaznivý makroekonomický vývoj v ekonomike.
"Posunutím termínu splnenia strednodobého cieľa a priaznivým makroekonomickým vývojom bol vytvorený priestor na zlepšenie deficitu bez nutnosti prijímať významné konsolidačné opatrenia," uviedol Šramko.
Ak by vláda po roku 2016 neprijala žiadne nové opatrenia, deficit by sa podľa odhadu RRZ do roku 2019 znížil o 2,1 % HDP a k splneniu strednodobého cieľa by chýbalo 0,1 % HDP.
Rada odhaduje, že príspevok opatrení k zlepšeniu salda je vo výške 0,3 % HDP za všetky tri roky spolu.
Dlh by mal podľa návrhu rozpočtu zostať ku koncu roka 2019 v prvom sankčnom pásme, rovnaké očakávania má aj RRZ.
"Splnenie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019 je realistické, ale bolo by žiaduce, aby vláda prijala ďalšie opatrenia na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem a využila prípadné neočakávané pozitívne vplyvy na zrýchlenie konsolidácie," doplnil Šramko.
Negatívnych rizík je viac
V návrhu rozpočtu na nasledujúce roky tak podľa RRZ prevažujú negatívne riziká nad pozitívnymi.
"Deficit verejnej správy by mohol v roku 2017 dosiahnuť 1,6 % HDP a hrubý dlh by mohol dosiahnuť 52,8 % HDP," skonštatovala členka RRZ Anetta Čaplánová. Rozpočtová rada identifikovala najmä nadhodnotenie nedaňových príjmov.
Vláda nedostatočne vysvetlila očakávané vyššie dividendy a výnosy z predaja emisných kvót, za rizikové považuje aj podhodnotenie výdavkov v zdravotníctve, vyššie výdavky samospráv či korekcie voči fondom Európskej únie.
"Ide o pravidelne sa opakujúce riziká, ktoré vyplývajú z nadohodnotenia daňových príjmov, ale aj vo vzťahu podhodnotenia výdavkov štátneho rozpočtu, či už z hľadiska očakávaného vývoja miezd v štátnej správe a školstve, ale aj vo vzťahu ku kapitálovým výdavkom. Rada identifikovala aj riziká ohľadom výdavkov v zdravotníctve, možných vyšších výdavkoch samospráv vplyvom čerpania fondov EÚ," spresnila Čaplánová.
Rada však hodnotí kladne, že návrh rozpočtu na nadchádzajúce roky je v porovnaní s tými predchádzajúcimi postavený na realistickejších predpokladoch.
"Je pozitívne, že väčšina opatrení vlády v návrhu rozpočtu je dostatočne vysvetlená," dodala Čaplánová.
