"Čo sa v súčasnosti najviac páli?
"Všetko ovocie, ale najmä jablká a slivky"
Prečo?
"Je to najjednoduchšie a najdostupnejšie ovocie, ktoré sa u nás kedy pestovalo. Južné Slovensko môže byť výnimkou, tu sa pestujú najmä marhule a broskyne."
Z akého ovocia sa páli ale najviac?
"To záleží od sezóny. Tento rok je horšia sezóna sliviek. Zmrzlí páni (pozn.red: Pankrác, Bonifác, Servác) sa neprejavili, ale prišli mrazy a pomrzli všetky slivky od Piešťan až po Bratislavu. Jablká sú menšie, ale je ich relatívne dosť."
Kto chodí najčastejšie do páleníc?
"Paradoxne, starší ľudia."
Penzisti?
"Nie, je to staršia generácia tých, ktorí majú tendenciu ešte zužitkovať všetko ovocie. Mladým sa veľmi nechce. Ale pomaly aj generácia 25- až 35-ročných začína mať „kultúru pitia“ posunutú ku kvalitným produktom.
Predtým nikto nerozlišoval, čo ide o liehovinu alebo o destilát. Teraz sa o to už ľudia začínajú zaujímať. Hľadajú kvalitné destiláty a ten si človek najlepšie vyrobí sám pre seba v pestovateľskej pálenici."
Aký je teda rozdiel medzi liehovinou a destilátom?
"Destilát je len z ovocia. Pestovateľ si nazbiera ovocie alebo nakúpi a založí si kvas. Ovocie musí byť zrelé, kvalitné. Nie ako kedysi, keď všetko, čo spadlo zem a nahnilo, ľudia použili do destilátu.
Dnes sa veľmi často stretneme s pestovateľmi, ktorí dávajú preč aj stredy ovocia či jadrince, o listoch, tráve a stopkách už ani nehovoriac. Z toho si založia kvas. Keď je hotový, donesú ho do pálenice a vypália si kvalitný destilát."
Radko Jurák pracoval v colnej správe, kde mal na starosti výkon daňového dozoru a daňovej kontroly spotrebnej dane z liehu. Je jedným zo zakladateľov Slovenského Rádu rytierov destilátov, ktorých úlohou je robiť osvetu o pálení destilátov, ale najmä o kultúre pitia. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
A ako to je s liehovinou?
"Liehovina je v podstate lieh - poľnohospodársky produkt priemyselného liehovaru. Vyrába sa z obilia alebo zemiakov. Z takzvanej zápary sa vydestiluje lieh zväčša velejemný 86,6-percentný, ktorý sa následne ochucovadlami a sladidlami dorobí na určitú kvalitu. Liehovinou je napríklad fernet ale aj liehoviny bez koncovky ICA, čiže hruška, marhuľa, slivka...
Z liehoviny vie človek vyrobiť aj slivku, ale dolaďuje sa to „umelými“ vôňami a chuťami. Je to v podstate to, z čoho vás na druhý deň pri nestriedmej konzumácii bolí hlava."
Hovorili ste, že páliť chodia najmä starší. Čím si nezáujem mladých vysvetľujete?
"Vidieť to aj na degustáciách a výstavách destilátov, kde sa zúčastňujú ľudia od 40 až do 80 rokov. Majú výchovu prevzatú po rodičoch, starých rodičoch, ktorí ich k tomu viedli. Zväčša na Slovensku takéto degustácie prebiehajú pod gesciou Slovenského Rádu rytierov destilátov.
Mladý chce prísť ku všetkému príliš ľahko. Povie, načo by som zberal ovocie, keď si to môžem kúpiť v obchode. Mladí sú celý týždeň je v práci, príde víkend a utekajú do baru a tam si dajú čokoľvek, čo im ponúknu. Áno, existujú výnimky, kedy mladí ľudia majú záujem, ale zatiaľ ich je málo."
