Dobrý domáci vývar je jedným z najstarších ľudových liekov na takmer každú chorobu – od chrípky cez „opicu“ až po zlomené srdce. Dokáže zahriať, postaviť na nohy aj výdatne zasýtiť bez toho, aby ublížil postave. Hoci patrí k najjednoduchším pokrmom, jeho poctivá niekoľkohodinová príprava sa oklamať nedá.
Už v kamennej dobe, pred vyše ôsmimi tisíckami rokov, ľudia vo vode varili mäso zo sobov, mamutov či koní, aby sa posilnili dobrým vývarom. Keďže poruke neboli hrnce ani hlinené nádoby, museli si pri príprave vystačiť s vakmi zo zvieracích koží alebo s vodoodolnými košmi z kôry, ktoré ohrievali nad rozpálenými kameňmi.
Vývar silák na trhoch (zdroj: Vývar silák)Časy sa menia a dnes sa vývar ľahko zbalí do dehydrovanej centimetrovej kocky. Rozdiel medzi prefabrikovaným bujónom a kvalitným tradičným vývarom však ľahko spozná aj laik.
Hlad po kvalitných surovinách rastie a spolu s ním aj podnikateľská chuť dnešnej generácie, ktorá túži zaplátať medzery na trhu. Napríklad spojením rýchleho s pomalým, ale v tom správnom koncepte – teda pomaly a pozorne uvareného jedla s možnosťou dobrej dostupnosti okamžitého odberu.
Aj preto po káve do téglika prichádza vývar so sebou. Alebo na doma, výber je na zákazníkoch. Netreba za ním letieť na opačný koniec sveta, prvé lastovičky sa objavili aj u susedov v Česku.
Silák v tégliku
Anna Grosmanová prepadla sile domáceho vývaru pred dvoma rokmi. V tom čase si mladá foodblogerka, ktorej učarovali recepty legendárnej českej kuchárky 19. storočia Marie Janků-Sandtnerovej, do práce na obed pravidelne nosila domáce vývary v termoske.
Netrvalo dlho a ich chuti prepadli aj kolegovia. „V rovnakom čase som sa zasa ja na internete dočítal o trende pitia vývarov v New Yorku. Veľmi ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že až do druhej svetovej vojny sa číry vývar ako nápoj u nás bežne konzumoval a v celej Európe mal dlhú tradíciu,“ hovorí pre Profit vyštudovaný ekonóm Martin Regéczy.
Uplynulú jeseň sa dvojici Čechov skrížili cesty a pomaly sa pustili do budovania značky menom Silák.
Momentálne ponúkajú v uzavretých sklených fľašiach kurací, hovädzí a zeleninový vývar. Zeleninový sa varí tri hodiny, kurací šesť a hovädzí až dvanásť hodín. Vývar vo fľašiach ponúkajú cez farmárske obchody, oslovili však najmä unikátnou verziou „to go“ – teda so sebou.
„Od jesene do jari predávame horúci vývar do téglikov na farmárskych trhoch a v kaviarňach, tam ponúkame len kurací. Minulý rok sme boli už v dvadsiatich a dúfame, že teraz pridáme ďalšie,“ hovorí Martin o sezónnej vzpruhe. Najmä v sychravejších dňoch sa dá vývar piť z hrnčeka podobne ako káva a majitelia Siláka sa zhodujú, že často povzbudí ešte viac.
„Páči sa nám, že je to základná vec – je to kľúčová ingrediencia pri varení a zároveň sa dá urobiť zo surovín, ktoré sa pestujú a chovajú kúsok za Prahou,“ odôvodňujú svoju podnikateľskú voľbu.
Anna Grosmanová a Martin Regéczy, Vývar Silák (zdroj: Vývar Silák)Do Siláka sa púšťali s miernymi obavami – jednak preto, že pitie vývaru v Česku nemalo tradíciu, respektíve bola dlhodobo prerušená, a jednak preto, že si neboli istí, či sa nájde dosť ľudí ochotných si za vývar z najlepších surovín priplatiť. Obavy sa však ukázali ako zbytočné, vývar so sebou sa stal hitom.
