BRATISLAVA. Oblasť sociálnych služieb potrebuje dofinancovať. Vláda by na to mohla použiť zdroje zo 100- miliónovej rezervy, ktorú si vytvorila pri návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok. Z nej by mohla zafinancovať zvýšenie príspevku na opatrovanie z 320 eur na 435 eur.
Celkovo by na to kabinet Roberta Fica (Smer-SD) potreboval 35 miliónov eur. Vyčíslili to opozičné poslankyne z hnutia OĽaNO-NOVA Erika Jurinová a Soňa Gáborčáková, ktoré plánujú predložiť pozmeňujúci návrh k novele zákona o sociálnych službách. Parlament sa bude zaoberať právnou normou na tejto schôdzi.
Poslankyne upozornili na to, že populácia na Slovensku starne, neexistujú pritom dostupné miesta v zariadeniach sociálnych služieb, kde by mohli byť seniori opatrovaní a poradovníky sú preplnené. "Pokiaľ nedôjde k veľkej zmene, dôjde ku kolapsu sociálnych služieb," skonštatovala Jurinová.
Menej zdravých dôchodcov
Hnutie upozornilo, že na Slovensku o 10 rokov pribudne takmer 300.000 ľudí nad 62 rokov, čiže takmer tretina bude odkázaná na pomoc inej osoby. Klesá pritom počet ľudí, ktorí sa dožívajú staroby v zdraví. "Preto musí mať štát alternatívu, ktorá ráta s neúprosnými štatistickými dátami," podotkla Jurinová.
Zákonodarkyne preto na túto schôdzu predkladajú pozmeňujúci návrh na zmenu financovania sociálnych služieb. "Chceme, aby sa zvýšil finančný príspevok na zariadenia pre seniorov aj zariadenia opatrovateľskej služby z 320 na 435 eur. Dostaneme sa do stavu spred roku 2008," vysvetlila Jurinová. Toto opatrenie by len v jednom roku malo stáť 34 miliónov eur.
"Minulý týždeň sme predstavili pozmeňujúci návrh k štátnemu rozpočtu. Vláda si ponechala rezervu 100 miliónov eur. Je oveľa lepšie, ak bude poskytnutá na konkrétny účel, teda na zvýšenie financovania sociálnych služieb. Vždy je to lepšie, ak to použijeme na konkrétny cieľ ako na zahmlené politické projekty," podotkla Jurinová.
Veľká finančná injekcia
Poslankyne pritom upozornili na to, že systém sociálnych služieb by potreboval finančnú injekciu v objeme až 200 miliónov eur. "Na komunitnej úrovni by sa domáca opatera mohla kombinovať s agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré dnes vo veľmi malom počte poskytujú zdravotnú starostlivosť," priblížila Gáborčáková s tým, že by to bolo lacnejšie a príbuzný by ostával v domácom prostredí. "Ide o to správne nastaviť financie a zracionalizovať proces ako taký," navrhuje Gáborčáková.
Zároveň vyčíslila, že len za minulý rok sa nachádzalo v zariadeniach sociálnych služieb 29.419 ľudí v seniorskom veku, v domácom prostredí ich bolo 58.139, teda spolu ich bolo 87.558.
Rizikom je pritom podľa Gáborčákovej práve starostlivosť v domácom prostredí, ktorá nemusí byť podľa nej pre rodiny z dlhodobého hľadiska udržateľná, a tak môže ľudí v zariadeniach naďalej pribúdať. "Rodina sa dokáže istý čas starať o príbuzného, príspevok na opatrovanie je totiž nízky," dodala Gáborčáková.
Obe sa snažili o probléme rokovať aj s rezortom práce. Podľa Jurinovej sa však doteraz ministerstvo k tejto problematike nevyjadrilo.
