Rakúšania naháňajú hrôzu deťom. Diablov sú plné ulice

Ernst Eigner, umelecký šéf skupiny kreatúr Carnuntum Perchten, hovorí vo videu o tradičnom strašení.

Je to divoké, hlučné, ohnivé divadlo. A dav je jeho priamym účastníkom. Počas celého adventu vybiehajú v Rakúsku pravidelne do ulíc obrovské rohaté príšery, odeté v ovčej srsti a s hrôzostrašnými úškľabkami.

Načítavam video...

Percht Ernst Eigner je ústrednou postavou z čertovských predstavení, ktorých na prelome rokov pribúda po celom Rakúsku. Skupina Carnuntum Perchten ukazuje, ako perchti porazili smrtku s horiacou kosou.

Súčasťou predstavenia je veľa ohňa, veľa dymu a špeciálne skomponovaná hudba, vôbec nie taká tvrdá ako na iných miestach Rakúska. „Každý rok vymýšľame nové predstavenie. Nechceme len prebehnúť okolo davu, ako to robia iné skupiny,“ hovorí Ernst Eigner.

Diablov zrodili Alpy

Vznikli z imaginácie ľudí, ktorí obývali ťažko dostupné horské údolia ešte pred príchodom kresťanstva. Pre časť zúčastnených znamená táto tradícia len príležitosť obliecť si párkrát v roku hrôzostrašnú masku a vyzabávať sa s kamarátmi. Nepotrebujú jej porozumieť.

Iní cítia, že to nie je len o zábave. Alpského diabla z prehistorických čias, reálnej existencii ktorého vďaka svojskej atmosfére takmer uverím, nazývajú percht alebo krampuš. Nie percht, hoci sa ich na jednom mieste zídu desiatky až stovky. Ale percht ako samotná idea diabla, ktorú tých veľa ľudí prezlečených za perchtov vytvorí.

Diskriminácia neexistuje. Za diablov sa v ich domovskej obci Haslau prezliekajú muži aj ženy, chlapci aj dievčatá. Haslau je za Hainburgom pri Dunaji len kúsok od Bratislavy.

Zrejme trvalo nejaký čas, kým sa diabolská tradícia dostala z Álp až sem. Možno sa na tradičných úlohách perchtov v boji s temnotou a smrťou aj všeličo pomenilo, podomýšľalo.

Tradícia, zvyk, sa po nemecky povie aj Brauchtum. Od slova brauchen, potrebovať. Podľa jednej z interpretácií si ľudia teda môžu tradície pozmeniť podľa toho, ako potrebujú.