Apríl roku 1967 bol pre milovníkov hamburgerov v pennsylvánskom meste Uniontown špeciálny. Po prvý raz sa stretli s burgerom, ktorý bol nielen novej chuti, ale aj novej formy - žemľu kuchár nerozrezal jednoducho na polovicu, predelil ju hneď dvakrát.
Do burgeru sa tak zmestil aj dvojnásobok náplne - dve hovädzie fašírky, ale aj dvojité množstvo syru, kyslých uhoriek, šalátu, cibule, a čo je najdôležitejšie, aj špeciálnej omáčky podľa tajnej receptúry.
Burger sa do hitórie zapísal ako Big Mac. A hoci sa v priebehu desaťročí, kedy sa v reštauračnej sieti McDonald’s predával, zmenilo mnohé - od jeho ceny až po miesta, kde ho dnes kúpite - receptúra zostáva presne taká, akú vymyslel Michael James “Jim” Delligatti (2. august 1918 - 28. november 2016).
Od veľtrhu k vlastnej prevádzke
Pre rodáka z Uniontownu nebola práca v gastronómii žiadnym veľkým snom. Jednoducho to život priniesol - bol mladý, stopoval do Kalifornie, nemal peniaze a nejako sa potreboval vrátiť domov. Začal si teda privyrábať vo fastfoodoch.
Postupne zistil, že ho táto práca predsa len zaujíma - nie však pomocné práce, ale tie manažérske. Bavilo ho pozorovať prácu v pozadí každej prevádzky. Po návrate domov sa tak s priateľom rozhodli založiť si vlastnú reštauráciu v Pittsburghu.
Zlomový moment nadišiel v roku 1955, keď Delligatti navštívil reštauračný veľtrh v Chicagu. Tu sa Jim po prvý raz stretol so sieťou McDonald’s a okamžite po veľtrhu jednu pobočku navštívil.
Vtedy ešte netušil, že sa stane človekom, vďaka ktorému o dva roky vznikne prvá prevádzka siete v západnej Pennsylvánii. A netušil ani to, že o ďalších dvadsaťpäť rokov bude sám riadiť 47 pobočiek.
Loading
...Úspech trvá desaťročia
Dôkazom, že bol Delligatti výnimočný manažér, je aj samotný Big Mac. Nevznikol totiž náhodou.
