V súčasnosti podniká s tridsiatimi vlastnými vagónmi. Najmä ležadlovými a lôžkovými. „Urobili zo mňa železničiara. Chcel som ísť k letectvu. Zaujímala ma najmä prevádzka leteckej dopravy,“ spomína Ivan Gálik.
Ivan Gálik, Wagon Service Travel (zdroj: Vladimír Kampf)„V tom čase však žiaden taký stredoškolský odbor neotvárali, tak som sa dostal na podobný v železničnej doprave. Študoval som v Trnave zabezpečovaciu a oznamovaciu techniku. Nebola to zlá škola. Raz týždenne sme boli navlečení v montérkach v rôznych dielňach a veľa nás naučili. Gymnazisti v tom čase mali povesť menej zručných a nešikovnejších. Absolventi priemyslovky mohli ísť rovno do praxe. Toto nám dnes chýba.“
Skrížené cesty
Po dopravnej priemyslovke to opäť skúsil. Prihlásil sa na vysokú školu dopravnú v Žiline, kde chcel konečne študovať svoje vysnívané letectvo. Stále chcel byť dispečerom.
“V Japonsku či Nemecku, kde investovali do tratí a kde majú superrýchle vlaky, už nočné súpravy ani netreba.
„
