Poviete si, načo opravovať, keď kúpa nového produktu vyjde často lacnejšie, je to menej komplikované i časovo výhodnejšie. Výrobcovia profitujú, zákazníci „šetria“ a životné prostredie trpí.
Nájsť východisko z tohto začarovaného kruhu sa pokúšajú nielen ekológovia a komunitné iniciatívy, ale najnovšie aj niektoré vlády. Vo Švédsku majú ľudí na to, aby si opravovali pokazené veci, motivovať nižšie dane.
Motivačná zľava
Švédsko sa dlhé roky zaraďuje k tým „zelenším“ krajinám, ktoré dbajú na ochranu životného prostredia. V najnovšom rebríčku spoločnosti RobecoSAM, ktorá skúmala šesťdesiat najvyspelejších štátov z hľadiska udržateľného rozvoja, kraľujú „tri korunky“ na prvom mieste.
Práve švédska vláda začala koncom jesene bojkotovať vyhadzovanie vecí, ktoré sa dajú opraviť. Najnovšie chce poskytnúť úľavu všetkých občanov, ktorí s vybraným druhom pokazeného tovaru zamieria do opravovne.
Sadzba DPH by sa v prípade opráv bicyklov, šiat a topánok mohla znížiť z aktuálnych 25 na 12 percent. Okrem toho by Švédi v prípade opravy väčších domácich spotrebičov ako práčok, chladničiek, rúr na pečenie či umývačiek riadu mohli v rámci dane z príjmu spätne požiadať o vrátenie polovice sumy, ktorú investovali do odstránenia poruchy.
Švédsky minister financií a spotrebiteľských záležitostí Per Bolund verí, že takýto prístup môže priviesť ľudí k racionálnejšiemu ekonomickému správaniu – najmä ak o riešení dilemy, či dať vec opraviť, alebo ju nahradiť, rozhoduje cena.
Zároveň by sa vytvoril väčší priestor na podnikanie domácich opravárov a mohli by sa uplatniť aj imigranti bez vyššieho vzdelania či skúseností, ktorí si vo Švédsku hľadajú prácu len ťažko.
Sériu výhod dopĺňa aj ekologickosť riešenia – keďže pri lokálnej oprave by sa zbytočne nemíňal nový materiál a ani palivo potrebné na prepravu produktu k používateľovi cez polovicu sveta, čím by sa zároveň znížila uhlíková stopa.
Služba s kávou
„Presvedčili sme samých seba, že veci nemusíme opravovať, lebo si vždy môžeme kúpiť nové. Naša budúcnosť to však takto nezvládne,“ hovorí americká aktivistka Jamie Facciolová, zakladateľka iniciatívy Repair Revolution.
S mottom „Kúp si, čo miluješ, oprav, čo si kúpil, miluj, čo si opravil“ organizuje semináre, na ktorých ľudí inšpiruje k zmene konzumného správania a zároveň podporuje prácu zručných remeselníkov a opravárov.
V generácii, ktorá si obľúbila veci na jedno použitie, sa obdobných iniciatív a komunitných projektov objavuje čoraz viac. Vo svete sú známe rôzne opravovne na provizórnom mieste len na jeden deň v týždni či mesiaci a potom rovnako rýchlo zmiznú.
Príkladom je americký Pop Up Repair, kam ľudia nosia svoje pokazené rádiá, hračky či hriankovače a nostalgicky sledujú celý proces opravy. Keď všetko funguje, ako má, opravári sa zbalia a odídu.
Život veciam predlžujú aj opravárske kaviarne, takzvané Repair Cafés (opravárenské kaviarne), ktoré sa z Amsterdamu rozšírili do USA, Austrálie či Afriky. Drobné opravy sa tu uskutočňujú pri káve, čaji a sušienkach.
(zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Na podobnom princípe funguje aj bratislavská Cyklokuchyňa, ktorá organizuje rôzne workshopy a na pravidelných stretnutiach opravuje bicykle alebo požičiava nástroje a svoje know-how tým, ktorí by si bicykel chceli opraviť svojpomocne.
Komunity šikovných
Vo svete už dlhšie funguje komunita iFixit. com, ktorá pomocou rôznych manuálov učí ľudí, ako sa dá opraviť takmer čokoľvek. Jej členovia na webovom portáli sa delia o svoje skúsenosti a vzájomne si pomáhajú – bezplatne. Navyše si môžu cez túto webovú stránku predať alebo zakúpiť potrebné súčiastky a náradie, pridať vlastné manuály či upraviť existujúce.
Touto iniciatívou sa pred dvoma rokmi inšpirovali aj v Česku, kde vznikla komunitná platforma Opravarna.cz. Spája opravárov a zákazníkov prostredníctvom pokazených produktov – od mobilov cez hodinky, bicykle, nábytok, oblečenie až po bielu techniku. Zručným ľuďom ponúka možnosť privyrobiť si a zároveň chráni životné prostredie pred hromadením zbytočného odpadu.
Aj Slovensko je plné šikovných ľudí, ktorí by pokazeným výrobkom vedeli predĺžiť život, ak by na to dostali príležitosť. Čoraz viac sa tu rozširuje sieť hodinových manželov – opravárov, ktorí sa postarajú o drobnú údržbu a opravy v domácnosti, vykonávajú rôzne montážne či inštalatérske práce.
Právo na opravu
Napriek všetkým snahám by však na spočítanie podobne orientovaných projektov stačilo niekoľko prstov. Vyhadzovanie sa stalo pre moderných ľudí až neprirodzene prirodzeným.
Nielen preto, že výroba produktov, často presunutá do rozvojových krajín, je omnoho lacnejšia ako oprava v našich končinách, za ktorou stojí konkrétna tvár žiadajúca adekvátnu odmenu. Svoju úlohu zohráva aj dizajn, ktorý sa v dôsledku podpory spotrebiteľského správania orientuje na krátku životnosť.
Zákazníkom preto pomáha aj iniciatíva s názvom Right to repair (Právo na opravu). Nepáči sa jej, že mnohé firmy znemožňujú spotrebiteľom opraviť tovar tým, že odmietajú zverejniť návody na opravu, do elektroniky inštalujú rôzne digitálne zámky a do zmlúv zahŕňajú klauzuly, pre ktoré zákazník opravou mimo licencovaného servisného centra prichádza o záruku na tovar.
(zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – PAVOL FUNTÁL)Niektorí výrobcovia boli usvedčení aj z toho, že používajú „kazítka“. Iniciatíva Right to repair bojuje za to, aby už legislatíva výrobcom podobné správanie zakázala. Vo Švédsku majú nižšie dane na opravy umlčať jeden z hlavných protiargumentov – vyšší poplatok pre opravára.
V prípade, že bude návrh tamojšej koalície Sociálnych demokratov a Strany zelených v decembrovom hlasovaní schválený, Švédi sa budú z daňových úľav tešiť už v januári budúceho roka. Či sa ľuďom budú zdať dostatočne nízke na to, aby si z opráv urobili nový zvyk, alebo začnú hľadať ďalšie výhovorky, ukáže až čas.
