V minulosti sa v Poľsku soľou platilo a pre poľských kráľov bola naozaj nad zlato, lebo predstavovala aj tretinu príjmov koruny. Sprievodkyňa Dorota ma presviedča, že Soľ nad zlato je poľská národná rozprávka, a je prekvapená, že Česi a Slováci ju majú tiež.
“Z kamennej soli je vytesaná socha Mikuláša Kopernika, jedného z prvých „turistov“, ktorý baňu navštívil už v 15. storočí.
„
Posledná časť deja, keď Maruška putuje ríšou Soľného kráľa soľnými sieňami, sa však určite odohrávala tu, v poľskej Vieličke (Wieliczka). Siene, kaplnky, oltáre a chodby s bohatou výzdobou, sochy, krištáľové lustre – jednoducho toto všetko vytesali do striebrosivej kamennej soli.
Soľná baňa vo Vieličke je najstarší v strednej Európe dodnes nepretržite fungujúci biznis. Soľ je vo Vieličke umením aj technikou, vierou i vedou, zábavou i zdravím.
Z kamennej soli je vytesaná socha Mikuláša Kopernika, jedného z prvých „turistov“, ktorý baňu navštívil už v 15. storočí.V akusticky dokonalej sieni s vysokým soľným stropom a jazierkom znie i hudba ďalšieho slávneho Poliaka, skladateľa Fryderyka Chopina "v soli". Baňa má dokonca vlastný orchester.
Ťažba soli v minulosti (zdroj: Kopalnia soli Wieliczka)Vystavená technika, napríklad výťah, ktorý sa pohybuje silou ôsmich koní chodiacich dookola, ukazuje, že mechanika je nemenej geniálna ako stroje z éry elektriny.
Baníci do soľných brál od 16. storočia vytesali kaplnky a v najväčšej z nich sa modlili k svätej Kinge, patrónke baníkov.
Na opačnom konci siene je socha pápeža Jána Pavla II., ktorý ju v roku 1999 kanonizoval. Poľská soľná baňa je jedným z prvých objektov na svete, ktoré v roku 1978 zapísali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Návštevníci tu po soli chodia, dýchajú slaný vzduch, ktorý je podľa mojej sprievodkyne zdravší ako vonku.
Banské práce dnes (zdroj: Kopalnia soli Wieliczka)„Vo svete je móda stavať umelé soľné jaskyne a my ju máme prírodnú,“ hovorí Dorota. Ale soľ znamená v neposlednom rade obchod.
V súčasnosti sa soľ získava predovšetkým odparovaním z morskej vody.
No ešte aj v 19. storočí bola kamenná soľ strategická surovina podobného významu ako dnes ropa. Ak sú niekde ceny vysoké, v poľštine nie sú „mastné“, ale „slané“.
Ako fungovala firma v 13. storočí?
Kazimír Veľký (zdroj: Kopalnia soli Wieliczka)Už od roku 1250 vo Vieličke existuje banská spoločnosť, ktorá patrila najskôr krakovským vojvodom a potom až do rozpadu Poľska v roku 1772 kráľom so sídlom v neďalekom Krakove.
Panovník, ktorý dosiahol mier so susedmi Poľska, je známy aj tým, že prijal zákon o obchodovaní so soľou. Rovesník českého kráľa Karla IV. Kazimír Veľký, ktorý panoval v rokoch 1310 až 1370, sprostredkoval rokovania, ktoré vyústili do vyšehradských dohôd.
V nich si Česko, Maďarsko a Poľsko určili hranice a dohodli sa na spolupráci. Samostatná listina o soľných baniach, ktorú vydal popri iných zákonníkoch, dokazuje, že strategický význam mali nielen hranice, ale aj soľ.
“Krakov bol síce už predtým známy ako dôležitá križovatka obchodných ciest, ale k jeho rozmachu významne prispeli práve zisky zo soli, z nich sa postavilo veľa meštianskych i cirkevných budov.
„
Staré stroje v Kremnici razia peniaze aj na vývoz Čítajte Zákon obsahuje podrobné popisy štruktúry a fungovania banskej spoločnosti, ktorá mala všetky znaky moderného biznisu. Bol majetkom koruny a riadil ju hlavný „manažér“ poverený korunou. Prvým bol Mikolaj Wiercynek, správca kráľovských majetkov, kupec, bankár a kráľov diplomat nemeckého pôvodu, inak aj zakladateľ vplyvného meštianskeho rodu v Krakove.
