Človek je ako špongia, dokáže nasať čokoľvek, čo potrebuje. To znamená aj naučiť sa doslova všetko na svete. Najdôležitejšie však je, aby sa venoval tomu, čo ho napĺňa.
O tom je hlboko presvedčená topmanažérka Drahomíra Mandíková „Ak dáva energiu do niečoho, čo preňho nie je prirodzené, z dlhodobého hľadiska sa bude trápiť a bude nešťastný,“ vraví žena, ktorá je dnes vo vedení veľkej pivovarskej spoločnosti.
Ak máme pocit, že v práci alebo vo vzťahu prešľapujeme na mieste, ktoré nám navyše vôbec nesedí, črtá sa pred nami sľubný začiatok.
„Viete, koľko ľudí zotrváva v zabehnutých koľajach bez toho, aby si položili otázky: Skutočne žijem, ako chcem? Je niečo, pri čom by som mohol byť šťastnejší?“ kladie si rečnícke otázky Drahomíra, ktorej kariéra sa tiež nevyvíjala úplne priamočiaro.
Herečka či bankárka?
Cesta hľadania tohto smeru sa podľa nej začína už v detstve. Preťahovaním o to, či dieťa argumentmi presadí, že bude smetiar či letuška, alebo sa kariérneho poradenstva zhostia rodičia.
Mandíková ako dieťa hrávala na klavíri, gitare, harmonike, spievala v Slniečku aj v Slovenskom rozhlase. Nechýbala na žiadnej recitačnej súťaži. Ako päťročný špunt predpokladala, že sa jej kariéra uzatvorí v cieli na pozícii herečky alebo záhradníčky, lebo okrem hudby milovala aj kvety.
V dvanástich rokoch zaradila výhybku. Sľúbila si, že bude ako sociálna kurátorka pomáhať mladistvým delikventom, ktorí nevedia na ihrisku života trafiť do bránky. Vydržalo jej to až do vysokej školy. „Mienila som ísť na právo, no keď ma neprijali štyri roky za sebou, musela som pokročiť vpred,“ spomína.
Zrejme to trochu zamotala aj rodina. Hoci podľa učiteľov mala výnimočný talent na hru na klavíri, rodičia premýšľali prakticky – veď koľko geniálnych klaviristov sa na Slovensku skutočne uživí?
Rodičovská rada na koniec rozhodla, že Drahuška potrebuje remeslo. A v tom ju najlepšie podkujú na strednej ekonomickej, ideálnej inštitúcii pre mladé ženy. Po maturite sa podľa očakávaní zamestnala v banke ako ekonómka.
5 x niečo do života od Drahomíry Mandíkovej
- Nesnažte sa byť supermanom či superženou a neváhajte požiadať o pomoc, keď ju potrebujete.
- Pracujte na tom, aby ste spoznali sami seba – a to nielen svoje talenty a sny, ale aj svoje strachy.
- Inšpirujte sa od druhého pohlavia, najmä tým, čo vám na postojoch mužov a žien vo vašom okolí imponuje a čo v živote funguje.
- Keď zistíte, čo od života chcete, vyšlite do sveta signály. Možno sa objaví niekto, kto vám s realizáciou vašich plánov pomôže.
- Komunikujte. Často sa vzťahy, partnerské i pracovné, rozpadnú pre hlúposti, ktoré spôsobia, že partneri spolu prestanú hovoriť.
Zmena je risk
Nútiť dieťa do niečoho, čo ho nebaví, je slepou uličkou, na konci ktorej narazíme na odpor. „Zažívame to v škole aj v živote. Mala som v tíme človeka, ktorý bol neuveriteľne talentovaný a šikovný. Ale nie na to, čo mu umožňovala pracovná pozícia. Dostal sa k oblasti komunikácie a tá ho ubíjala.
Bol komunikátor, ktorý nekomunikoval. Koučingom sme prišli na to, že by bol úspešnejší, výkonnejší i spokojnejší, keby sa venoval analýzam,“ ukazuje D. Mandíková na príklade.
„Kým nezačneme hľadať a neskúsime vstúpiť do neznáma, nič sa nezmení,“ myslí si topmanažérka. Keď sama odchádzala z ekonómie do oblasti komunikácie, vedela, že ju táto zmena bude stáť drinu a námahu.
„Vo finále sa to však vyplatí. Len ak začnem robiť to, čo mi je blízke, ožíva moje pravé ja. Tak som popri práci v bratislavskej banke dochádzala raz týždenne do školy v Prahe. Nadránom som vstávala, neskoro v noci som sa vracala, aby som na druhý deň bola opäť v kancelárii,“ spomína.
Nemala, samozrejme, istotu, či sa rozhodla správne. „V živote na sto percent nikdy nič neviete. Pokojne sa mohlo stať, že vysnívaná komunikácia ma nebude napĺňať a ja dobrovoľne vycúvam. Vystúpením zo zabehnutých koľají však človek v konečnom dôsledku nikdy nestratí. Ak aj na ceste nechtiac miniete plánovaný cieľ, vždy získate. Každá nová cesta otvára obzory,“ hovorí.
To naj z Profitu: Až keď nahliadneme do tieňa, môžeme uvidieť aj svetlo Čítajte Kouči a talenty
Všelijaké knihy o osobnom rozvoji tvrdia, že keď si niečo zaumienime a celým srdcom po tom túžime, tak sa to musí splniť. Nie je to tak vždy. Niekedy sa stane, že na ceste k vysnívanému cieľu odbočíme a potom zistíme, že to bolo vlastne dobre.
