Kristína Farkašová si z humoru urobila obchodnú značku

Ste dcéra herca Borisa Farkaša. Ako vás to v živote ovplyvnilo?

Detstvo, pubertu a aj začiatok mojej dospelosti som trávila v podstate nonstop v divadle, najmä v Astorke, kde otec hrá. Robila som tam navyše hostesku, takže som tam bola naozaj stále. Nechýbala som ani na jednom predstavení.

Do posledného najtmavšieho radu som chodila dokonca počas gymnázia blicovať, aby mi nič neušlo zo skúšania novej inscenácie. Mama je pôvodne scenáristka a dramaturgička, takže sme mali doma perfektnú divadelnú knižnicu. Skrátka, nikdy mi nenapadlo, že by som robila niečo iné ako divadlo.

Bol to úplne prirodzený vývoj, a preto som išla študovať dramaturgiu. Zároveň ma práca rodičov ovplyvnila aj v tom, že som vždy videla do zákulisia. Do toho, ako to tam funguje, nefunguje, do vzťahov.

Keď som začala pracovať ako herečka, nebola som z ničoho prekvapená a dokázala som túto prácu alebo zákulisie brať s nadhľadom a prehľadom. To mi veľmi pomáha dodnes.

Ako človek zo šoubiznisu sa nevyhnete bulváru. Ako s tým pracujete?

Bulvár nečítam. Rada odpoviem na otázky inteligentným novinárom, a ak je to nevyhnutné, tak aj tým hlúpym. Neriešim bulvár.

To, že som jeho súčasťou, nie je môj príbeh. Samozrejme, vie ma aj nahnevať, ak sa dozviem nejaké hlúposti, ale je to len otázkou niekoľkých minút.

Potom zistím, že sú oveľa zaujímavejšie veci okolo mňa. Ale nikdy som vážny osobný problém s bulvárom nemala. Je mi však ľúto, že ľudia bulvár čítajú. Knižky sú oveľa lepšie, treba to niekedy vyskúšať.

(zdroj: Archív K. Farkašovej)

Vyštudovali ste dramaturgiu. Venujete sa jej?

Konečne po rokoch od skončenia dramaturgie sa jej – aj keď nepriamo – prvý raz v živote venujem. Zatiaľ teda len písaním.

V divadle na skúškach by som určite neobsedela. Na to mám v zadku priveľa vrtúľ! To by som vybehla na javisko. Pri písaní však dokážem sedieť celé hodiny. To ma upokojuje.

V októbri ste sa stali ambasádorkou Asociácie blogerov. Aká je vaša úloha?