Bol začiatok jesene
V hlbokých poľských Vlčích horách, neďaleko hraníc so Slovenskom a Ukrajinou, sa brieždilo. Bola však hmla. Krčili sme sa vo vysokej mokrej tráve na brehu rieky San. Pod maskovacou sieťou sme sliepňali na hladinu rieky.
Územie zvané Vlčie hory sa rozprestiera na hranici medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou. Súčasť Východných Karpát, na Slovensku sú to Poloniny, v Poľsku Bieščady a na Ukrajine Užanský národný park. (zdroj: sme.sk)Vtom sa zjavil nejakých tridsať metrov od nás obrys niečoho veľkého a tmavého. Vchádza to do vody a nehlučne sa šinie na náš breh.
Zubor? Nie. Medveď. Vyjde z vody kúsok od nás a tak nehlučne, ako sa zjavil, zmizne v húštine.
Večer pred týmto stretnutím sme sa rozprávali s milovníkom prírody, sprievodcom a fotografom Tomášom Kaliským (41) v zrube uprostred pohoria Bieszczady, zvaného aj Vlčie hory.
Kto videl rovnomenný dokumentárny film, má predstavu o tomto poľskom národnom parku, ktorý je skutočnou divočinou.
(zdroj: M. Sliacky)“Moji priatelia spoločne došli k názoru, že príroda, les, má svojho ducha.
„
Rád chodíte sám do lesov na niekoľko dní a nocí. V každom ročnom období. Čo tam nachádzate?
Sám seba.
Čo to znamená?
Historicky vzaté, ľudia kedysi trávili v prírode nepretržite celý život. Ak nás to teda ťahá do prírody, vlastne sa tam iba prirodzene vraciame. Pravda, každý inak, máme aj zástupné ciele: urobiť v prírode túru, nafotografovať krajinu alebo zvieratá, zbierať huby, poľovať. Skutočný, prapôvodný cieľ však je – len tam byť.
Len tak byť? Čo to znamená? Meditovať?
Recept neexistuje. Tí, ktorí trávia dni aj noci vonku, však postupne dospejú k rovnakému pocitu – napojenia na nejakú podstatu.
(zdroj: M. Sliacky)
Tvrdíte, že človek, ktorý prežije sám dlhší nepretržitý čas v prírode, povedzme tri dni a tri noci, začne lepšie rozumieť prostrediu a zároveň sebe?
