Pred 27 rokmi padla železná opona, ktorá rozdeľovala svet na dva protipóly. Očakávania boli veľké. Zdalo sa, že prosperita, duchovná aj materiálna, padne občanovi do lona sama od seba, že už nebude treba robiť nič.
Sloboda a demokracia však nefungujú samospádom. Z veľkých očakávaní sa stalo veľké rozčarovanie. Darí sa akurát spomienkovému optimizmu. Prehnané vidiny spôsobili, že mlieko za dve koruny je cennejšie ako skutočnosť, že trh nepozná takzvané úzke profily. Nedostatkový tovar však nebol ani zďaleka najobludnejším prejavom socializmu.
Horšie to bolo so slobodou slova, slobodou cestovania či slobodou zhromažďovania. Jeden významný podnikateľ ešte v deväťdesiatych rokoch povedal, že chliev sa čistí rovnako dlho, ako sa „zaprasoval“. Bonmot je to viac ako pravdivý. Na čistenie má krajina dobré podmienky, ale aj teraz je nevyhnutným predpokladom odvaha.
Nemusí sa vždy prejaviť na námestiach. Na život vo vnútornej emigrácii si ľudia zvykli a ostávajú v nej, hoci nemusia. Azda im to vysvetlia deti narodené po roku 1989. Ak si, pravda, tiež nezvolia 17. november za dôvod vypadnúť z mesta.