Malá kaviareň v Starej tržnici. Príjemné prostredie, tichá hudba, dobrá káva. Že vás obsluhuje človek, ktorý ešte pred pár mesiacmi netušil, kde prenocuje, zistíte, až keď otvoríte nápojový lístok.
O projekte Dobre&Dobré rozpráva predseda občianskeho združenia VAGUS SERGEJ KÁRA (28). Veľmi mu záleží na tom, aby bolo jasné, že ide o výsledok tímovej práce.
Kedy ste urobili prvý dobrý skutok? Taký, ktorým ste pomohli inému človeku?
Fúha, ja osobne? Raz sme vymysleli s kamarátom biznis plán. Bufet na našom gymnáziu bol jedno leto zavretý. Chceli sme teda urobiť vlastný. Za našetrené peniaze sme nakúpili suroviny na bagety a kofolu. Chceli sme to predávať na školskom dvore. Všetci okolo nás chodili a pozerali sa na nás, či nám nešibe.
Nakoniec sme to nevydržali, zbalili sme sa a asi sto bagiet sme rozdali po meste ľuďom bez domova. To bol vlastne môj prvý kontakt s nimi, keď som mal 16-17 rokov. Vtedy som zistil, že sú to ľudia, s ktorými sa dá normálne rozprávať a má to zmysel.
Ako ste dospeli k tomu, že chcete a viete pomôcť ľuďom bez domova a prečo práve im?
Študoval som sociálnu prácu. V prvom ročníku som získal pozíciu terénneho sociálneho pracovníka v občianskom združení Proti prúdu. Párkrát som sa bol v teréne a zistil som, že svet ľudí bez domova vôbec nie je taký nebezpečný a zlý, nepotvrdili sa predsudky, ktoré má bežná spoločnosť.
Zistil som, že je mi s nimi dobre. Tým, že oni sa nepotrebujú na nič hrať ako ľudia v bežnej spoločnosti, ktorí musia plniť nejaké očakávania.
Ako vznikol nápad otvoriť kaviareň, kde budú zamestnaní ľudia bez domova?
Od roku 2012 robíme v občianskom združení Vagus terénnu sociálnu prácu. Šesťkrát do týždňa sme v teréne, na miestach, kde ľudia bez domova prespávajú.
V Bratislave je zhruba 250 takýchto miest. Poskytujeme služby, ako je sociálne poradenstvo, rozdávame letáky o tom, kde je možné využiť akú službu, ošetrujeme.
“Zistil som, že svet ľudí bez domova vôbec nie je taký nebezpečný a zlý, nepotvrdili sa predsudky, ktoré má bežná spoločnosť. Zistil som, že je mi s nimi dobre.
„
V roku 2013 sme otvorili denné centrum – Domec, kde poskytujeme aj služby integračného charakteru, sprostredkúvame ľuďom napríklad zamestnanie.
Narazili sme však na problém: bežný zamestnávateľ nie je schopný zamestnať človeka, ktorý žije na ulici. Často totiž nie je pripravený na to, že dostane exekučné príkazy na toho človeka a musí mu robiť zrážky zo mzdy. Inokedy ho neprijme preto, lebo vidí, že nemá ani trvalé bydlisko.
Problém je aj u samotného človeka bez domova. Ak ste na ulici, nedokážete chodiť do práce. Riešite, kde budete spať ďalšiu noc, ako prežijete nasledujúcich 24 hodín, či už finančne, alebo zdravotne.
Takto sa nedá dochádzať do práce. Nemáte sa kde osprchovať, kde si odpočinúť. Mnoho ľudí nevie preklenúť to prechodné štádium. Navyše, keď máte dlhy a nastúpite do zamestnania, exekútor vám okamžite začne zrážať peniaze zo mzdy. Z hrubého príjmu 700 eur vám ostane možno 200. Zaplatíte za ubytovňu, ostane vám 40 eur. Z toho nevyžijete.
Takže sa dostávame do bludného kruhu.
Áno, hľadali sme preto zamestnanie, ktoré by bolo štandardné a ktoré umožňuje mať legálnym spôsobom príjem bokom. V kaviarni môžete mať trvalý pracovný pomer a popri tom aj tringelty od hostí.
Vďaka tomu si dokážu aj ľudia bez domova splácať dlhy, pokryjú svoje mesačné výdavky a môžu si aj odložiť. Myšlienka teda bola vytvoriť chránené zamestnávanie. Okrem toho sa týmto ľuďom v dennom centre venujú poradcovia, pomôžu im nastaviť dlhodobý plán.
Koľko ľudí sa vám podarilo zamestnať?
Proces, ako sa dostať z ulice, je komplikovaný, byrokraticky, finančne aj časovo. Nemôžeme preto v kaviarni vytvoriť viac ako 3 až 3,5 pracovného úväzku. Nikdy by to nemohlo fungovať, keby tu robili len ľudia bez domova. Nevedeli by sme pracovať s osobným zážitkom zákazníka, ktorý príde a nevie, kto je kto. A to je cieľ.
Neukazujeme tých ľudí: poďte sa pozrieť, ako pracujú ľudia bez domova, nemáme to tu ani napísané obrovským písmom. Zámer bol, aby tu bolo pekne, príjemne, dobrý sortiment, dobrá obsluha.
Neskôr môže človek prísť na to, že ma obsluhoval niekto z ulice. Pracujeme s takýmto paradoxom. Sú tu traja ľudia bez domova na plný úväzok, jeden na polovičný počas jedného roka.
Ako môže chodiť do práce človek bez strechy nad hlavou?
Bývanie riešime ako prvé. V našom dennom centre Domec, kam chodí približne sto ľudí za deň, každý rok vyhlásime, že vyberáme nových ľudí do kaviarne. Na pohovoroch vyberieme sedem až desať ľudí do tréningovej skupiny. Zaplatíme im ubytovanie počas celého tréningového procesu.
Na stretnutia, ktoré prebiehajú v Domci, už chodia z ubytovne. To je náš vklad, ktorý garantujeme, bez ohľadu na to, či budú do kaviarne prijatí alebo nie. V prípravnom procese sa im venujú psychológovia, socioterapeuti. Popritom bežia praktické tréningy, ako nosiť kávu, ako ju pripravovať, aký máme sortiment.
Paralelne robia sociálni pracovníci prvú hĺbkovú analýzu ich sociálnej situácie: čo bude treba riešiť, aby mohli vôbec nastúpiť do zamestnania a aby si ho udržali a mohli splácať dlhy.
Po troch mesiacoch vyberieme troch, ktorí majú na rok garantovaný pracovný pomer. Nemusí to byť presne 12 mesiacov. Ak niekto ešte potrebuje na doriešenie svoje situácie ešte dva-tri mesiace, podporíme ho.
Vďaka kaviarni Dobre&Dobré sa do bežného života vrátili traja ľudia, ďalší sú na ceste, vysvetľuje predseda OZ Vagus Sergej Kára. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Otvoriť kaviareň nie je lacná záležitosť. Koľko to celé stálo?
Je to veľmi náročné, či už licenčne, byrokraticky, nákupom interiéru, vybavenia. Časť peňazí sme získali z dvoch percent, ďalšiu – zhruba 65 percent od nadácií, najmä od dvoch veľkých. Firmy alebo jednotlivci si u nás mohli kúpiť za tisíc eur stolík, majú na ňom svoje označenie.
Takto sme si zabezpečili 15-tisíc eur. Rekonštrukcia priestorov a spustenie kaviarne nás stáli 65-tisíc eur. Mnoho vecí sme získali ako barter. Na rekonštrukciu sme zamestnali ľudí bez domova spolu s klasickou komerčnou firmou.
Len v Bratislave žije okolo štyritisíc bezdomovcov. Poskytlo nejaké prostriedky mesto alebo štát?
Nič.
Prečo? Nežiadali ste o podporu?
Mesto či mestské časti v tom čase, ale ani dnes nemajú vybudovanú štruktúru, ako financovať takéto projekty. Mestské časti prispievajú na takéto projekty sumou od 100 do 500 eur.
Kaviareň funguje dva roky. Koľkým ľuďom poskytla nový štart?
Z prvej trojice robí už vyše roka jeden pán v stavebnej firme ako robotník. Už nie je na ulici, má zamestnanie, priateľku, ktorá má deti, spolu sa o ne starajú. Druhý pán robí pokladníka vo veľkej sieti potravín, snaží sa dosplácať svoje dlhy a získať nárok na dôchodok.
Tretí človek z prvej vlny u nás ostal pracovať na pozícii bežného zamestnanca a riešime, čo s ním bude ďalej. Chceli by sme totiž urobiť aj nadstavbu Dobre &Dobré, malé pobočky stánkového charakteru. Ľudia v tom integračnom programe budú mať zdieľaný podiel, okrem mzdy dostanú percento z výnosov.
A ďalší ľudia, ktorí tu pracovali v tomto roku?
Dvaja bojujú so závislosťou. Uvedomili si, že závislosť sa nedá spojiť s prácou. Teraz nastúpili na liečbu, čo je pre nás tiež veľký úspech. Keď ukončia liečbu, môžu sa sem vrátiť. Do februára tu preto bude len jeden človek bez domova a jedna pani, ktorá nám pomáha s upratovaním.
Ako vznikol názov projektu Dobre&Dobré?
Spolupracujeme so spriatelenou reklamnou agentúrou. Dali sme jej zadanie v tom zmysle, že má tu byť dobre a to, čo robíme, je dobré. Tak to vzniklo. Keď nám volajú ľudia, pýtajú sa: Dobrý deň, dobre som sa dovolal do Dobre&Dobré? My odpovedáme? Áno, dobre. Takže je to aj slovná hračka.
Čo je OZ Vagus
Občianske združenie Vagus pomáha ľuďom bez domova. Založili ho v roku 2011 sociálni pracovníci, časť z nich prišla z OZ Proti prúdu. V roku 2013 získalo združenie do prenájmu od magistrátu mesta Bratislava na desať rokov za symbolický nájom jedno euro ročne budovu na Mýtnej ulici.
Po rekonštrukcii, na ktorej sa podieľali aj ľudia bez domova, v nej zriadilo denné centrum Domec. Bezdomovcom v ňom poskytuje sociálne poradenstvo, jedlo, teplo, sprchu, čisté oblečenie či lekára. Ďalším projektom OZ Vagus je kaviareň Dobre&Dobré, ktorá ponúka ľuďom na ceste z ulice chránené zamestnávanie.
Peniaze na dobré veci
Choroba, strata domova. Nadané deti, rodiny v núdzi. Opustené zvieratá, spustnuté historické pamiatky. Kde sa končí podpora od štátu, nastupuje tretí sektor.
Do systému na podporu „dobrých vecí“ prúdia každoročne milióny eur. Podstatná časť pochádza z asignácie daní. Symbolických dvoch percent z daňových výnosov sa štát po viacerých peripetiách vzdal v prospech neziskových organizácií. Tie ich dokážu premeniť na bývanie pre týrané matky, podporu nadaných športovcov alebo kultúrne podujatia v regiónoch.
Aj keď tomu mnohí kritici nebudú môcť uveriť, slovenská legislatíva má na robenie „dobrých vecí“ funkčný patent. Zákony totiž už dvanásť rokov umožňujú odvádzať „dve percentá“ aj firmám. Vďaka tomu je balík peňazí určených na verejnoprospešné aktivity mimoriadne produktívny. V tomto roku presiahli výnosy z asignácií rekordných 60 miliónov eur.
A mohlo by ich byť ešte viac. Keby každý daňový poplatník pri vyúčtovaní dane z príjmu nasmeroval svoje dve percentá na konkrétny cieľ.
Ďalšie peniaze do systému poukazujú jednotlivci, ktorým nie je ľahostajný osud druhých ľudí, komunity či životného prostredia. Ale aj firmy.
Čoraz viac slovenských podnikateľov vie, že filantropia sa im nielen oplatí, ale že investovať časť zisku do podpory komunity sa jednoducho patrí. Že popri úspešnom biznise má zmysel prispieť k zlepšeniu svojho okolia.
Nemusia to byť len peniaze, ale napríklad aj čas a zručnosti ich zamestnancov, ktorí sa môžu zapojiť do dobrovoľníckych aktivít. Napokon firma z takéhoto prístupu profituje dvakrát: získa motivovanejších zamestnancov a buduje si dobrý imidž u zákazníkov.
„Každý má svoj domov, ale nie všetci majú kľúč.“ Tak znie motto občianskeho združenia Vagus, ktoré už pár rokov premieňa symbolické „dve percentá“ na užitočné projekty pre ľudí, ktorí zišli z cesty a prišli o teplo domova.
Podpora z nadácie alebo nadačného grantu môže byť kľúčom k vyriešeniu malých aj väčších problémov. Pretože, ako rád hovorí môj známy, peniaze sú, len treba vedieť, kde ich hľadať.
Diana Schniererová
