Viac ako 60 miliónov eur. To je balík peňazí, ktoré tento rok poslali z takzvaných dvoch percent daní do neziskových organizácií alebo nadácií firmy a súkromné osoby. Ide o peniaze, ktoré sa použijú napríklad na podporu talentovaných žiakov, ochranu pamiatok či zlepšenie podmienok chorých ľudí.
Možnosť rozhodnúť, kto dostane časť z daňových odvodov, stále zďaleka nevyužívajú všetci, ktorí odvádzajú dane.
„Len firmy majú potenciál urobiť vo výsledku 2,5-krát viac dobra,“ upozornil tajomník Asociácie firemných nadácií Fedor Blaščák.
Veľkú sumu peňazí majú v rukách radoví daňoví poplatníci. Ak by každý zamestnanec či živnostník vyplnil v marci príslušné tlačivo, mohlo by sa na asignácii z daní fyzických osôb vyzbierať 40 miliónov eur. „Dlhodobo sa do tretieho sektora dostane v rámci dvoch percent len okolo 57 percent tejto sumy,“ poznamenal Blaščák.
Fyzické osoby, teda zamestnanci alebo živnostníci, tento rok asignovali „len“ niečo cez 27 miliónov eur. Potvrdila to finančná správa. Zvyšné milióny ostali v štátnom rozpočte.
Dôvodov, prečo všetci zarábajúci svoju možnosť asignovať nevyužijú, môže byť viac. Ľudia, ktorí zarábajú menej, nemajú motiváciu vypĺňať pre pár eur špeciálne tlačivo. Ďalších možno odrádza administratíva, ktorú by museli urobiť navyše.
Firemné dve percentá
Asignácia firiem predstavuje zložitejšiu matematiku. Od roku 2010 funguje systém, ktorý firmám umožňuje odviesť dve percentá zo svojich daní do neziskového sektora len pod jednou podmienkou: musia súčasne poskytnúť finančný dar v hodnote pol percenta z daňového základu.
„Pre tento systém sa vžilo pomenovanie matching, to znamená doloženie asignácie z dane, čo sú už vlastne verejné zdroje, darom z vlastného zisku,“ vysvetlil Blaščák.
Ak firma dar nedala, môže asignovať len jedno percento.
Podľa štatistík „matchuje“ na Slovensku zatiaľ len okolo šesť až osem percent firiem. To znamená, že spolu s finančným darom v hodnote 0,5 percenta z dane odvádza nadáciám alebo mimovládkam celé dve percentá z daní okolo 2200 firiem. Na Slovensku aktuálne platí dane okolo 25-tisíc firiem.
Problém však nie je v tom, že by boli firmy „lakomé“. „Podľa Štatistického úradu vynakladajú na súkromné dary ročne okolo 80 miliónov eur.
Na to, aby mohli asignovať dve percentá, by stačili dary v celkovej hodnote osem miliónov eur z vlastného vrecka. „Firmy na Slovensku dávajú peniaze, len si to často nespájajú s asignáciou,“ vysvetlil Blaščák.
Údaje finančnej správy hovoria, že prostredníctvom asignácie dostali neziskovky tento rok od firiem dokopy 33 miliónov eur. Možnosť asignácie využívajú firmy vo väčšej miere ako fyzické osoby, „dve percentá“ neodvádza len okolo desať percent z nich.
Veľké firmy by však mohli do tretieho sektora odviesť na základe matchingu oveľa väčšie sumy. Ak totiž firma daruje z vlastného vrecka napríklad 50-tisíc, zákon jej umožní asignovať ďalších 200-tisíc eur. Bez poukázania daru môže poukázať „len“ stotisíc eur.
„Ak firma dorovná dve percentá z daní vlastným darom, vo výsledku môže urobiť 2,5-krát viac dobra,“ uzavrel Blaščák.
Prietokový ohrievač
Príjmy z asignácie dane a finančné dary firiem tvoria rozhodujúcu časť majetku nadácií, ktoré ich poskytujú vo forme grantov ďalej - neziskovým organizáciám alebo fyzickým osobám.
„Peniaze z asignácie sú tam ako v prietokovom ohrievači. Za 18 mesiacov sa musia minúť,“ dodal Blaščák.
Slušný balík peňazí zvádza k úvahám o špekuláciách. Na Slovensku zatiaľ nie je známy žiadny prípad zneužitia týchto prostriedkov.
„Nadácia je veľmi komplikovaná právna forma a podlieha prísnej kontrole,“ poznamenal programový riaditeľ Nadácie Pontis Pavel Hrica.
Účtovníctvo nadácie overuje audítor, každoročne predkladá výročnú správu ministerstvu vnútra, použitie peňazí zverejňuje v Obchodnom vestníku.
„Firmy by veľmi riskovali. Nedáva žiadny zmysel, aby veľká spoločnosť pre malú nadáciu ohrozila svoju reputáciu, keď na reklamu a budovanie imidžu vynakladá rádovo niekoľkonásobné sumy,“ dodal Blaščák.
Podliezajú systém?
Podrobné dáta o použití výnosov z asignácie sústreďuje na svojej stránke Asociácia firemných nadácií. Vyplýva z nich napríklad aj to, že Nadácia Penta poukazuje časť získaných peňazí na „nákup lavičiek do čakární a renováciu pacientskych izieb“ v nemocniciach.
Materská spoločnosť Penta Investments pritom v oblasti zdravotníctva podniká - prevádzkuje 14 nemocníc v rôznych krajoch Slovenska. Dá sa teda povedať, že časť peňazí okľukou vráža späť do svojho biznisu.
Penta tvrdí, že ide o nekomerčné projekty, ktoré slúžia všetkým pacientom a peniaze neposiela len do vlastných zdravotníckych zariadení. „V žiadnom prípade ich nevnímame ako ´biznisové investície´. Do rekonštrukcie nemocníc investujeme desiatky miliónov eur z vlastných prostriedkov a nepotrebujeme tak využívať prostriedky Nadácie Penta,“ reagoval hovorca spoločnosti Gabriel Tóth.
Protizákonné to nie je. „Môže to vyvolávať rôzne otázky,“ komentoval takýto tok peňazí Blaščák.
Nadácia Partners zase podporuje tenistku Dominiku Cibulkovú, ktorá je jej tvárou. Jej fotografie sa objavujú na bilbordoch spoločnosti a reklamných fotografiách v médiách. Správca nadácie neodpovedal na otázku, či táto podpora spĺňa podmienku verejnoprospešnosti.
„Dominiku Cibulkovú začala podporovať nadácia Partners ešte v čase, keď nepatrila k svetovej špičke a túto spoluprácu rozvíja bez ohľadu na to, či vo svojej kariére prežíva dobré, alebo zlé obdobie,“ uviedol. Podľa údajov ASFIN išlo vlani o 24 200, predvlani o 27 000 eur.
Systém sa podľa Blaščáka nedá jednoducho podliezať ani pri občianskych združeniach, ktorým sa tiež dajú poukazovať dve percentá z dane. „Keby sa objavil zrazu niekto, kto nemá ani webovú stránku a z ničoho nič dostane 30-tisíc eur, bolo by to podozrivé,“ naznačil Blaščák. Oficiálne takýto prípad nie je známy.
Režijný „desiatok“
Podľa Hricu použije väčšia nadácia, ktorá prerozdeľuje ročne kolo 300-tisíc eur, na svoju réžiu okolo desať percent získaných prostriedkov. „Niektorí ľudia majú insitnú predstavu, že filantropia je zadarmo, že to nič nestojí,“ hovorí. „Ale nie je to tak.“
Zahraniční experti podľa neho vypočítali, že nie je namieste počítať prevádzkové náklady nadácie. „Oveľa dôležitejšie je pozerať sa na dosah, ktorá organizácia má a aké má výsledky.“
O tom, do ktorých oblastí prúdi podpora z asignácie daní, nie sú komplexné štatistiky. Čiastkové analýzy hovoria, že dlhodobo je na čele rebríčka záchrana kultúrnych pamiatok, ktorou sa zaoberajú viaceré mimovládne organizácie a firemné nadácie.
Tretí sektor ďalej podporuje sociálnu pomoc, vzdelávanie, zdravie a šport. Najmenej peňazí ide do oblasti ľudských práv a zahraničnej rozvojovej pomoci.
Skupina Penta je 45-percentným akcionárom spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka Sme.
