BRATISLAVA. Projekt ropovodu Bratislava-Schwechat Pipeline sa možno nakoniec nebude realizovať. Pripustil to minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý nechce ísť proti odporu občanov.
"Určite by bolo dobré mať prepojenie s rakúskym Schwechatom.
V čom je problém?
Otázka však znie, koľko cez ten ropovod vieme doviesť reverzom napríklad do Slovnaftu. Druhou otázkou je, že nemám záujem riešiť niečo, proti čomu je verejnosť. Jednoducho ak verejnosť nechce, aby ropovod išiel cez Bratislavu, tak sa musia nájsť nejaké alternatívne trasy.
A keď sa nenájdu, tak asi ten ropovod nebude," povedal v rozhovore pre portál vEnergetike.sk minister Žiga.
Podľa neho však ešte projekt nie je definitívne mŕtvy. "V tejto chvíli ešte nie sme tak ďaleko, či ten ropovod bude alebo nie. Hľadáme alternatívne trasy, respektíve hľadáme komunikáciu s verejnosťou tak, aby nebol znížený jej komfort," konštatoval Žiga.
Trasy ropovodu
Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú založili Transpetrol a OMV, vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore.
Mestský koridor mal viesť cez Bratislavu, karpatský mal smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty sú však podľa Transpetrolu finančne nákladnejšie. Ropovod by mal stáť 75 až 140 miliónov eur.
Myšlienka slovensko-rakúskeho ropovodu je stará viac ako desať rokov. Transpetrol mal začať s výstavbou ropovodu na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúva.
Ostatne sa hovorilo, že ropovod mal byť postavený v roku 2016. Výstavba ropovodu si podľa pôvodných plánov vyžiada zhruba šesť rokov.
