BRATISLAVA. Vo Švédsku pred časom zaviedli zmenu, o ktorej snívajú tisíce ľudí. V rámci experimentu v roku 2015 začali pracovať šesť hodín denne opatrovateľky v domove dôchodcov Svartadalens v Göteborgu. S tým, že výška ich platu bola akoby pracovali osem hodín denne.
Radnica s finančnou podporou švédskej vlády pred začiatkom experimentu verila, že zamestnanci by mali byť výkonnejší a menej chorí.
Neoplatí sa to?
Ešte na jar minulého roka to vyzeralo, že experiment je úspešný. Vedci, ktorí sa na projekte podieľali, zaznamenali u sestier zlepšenie produktivity práce, kreativity a väčšiu spokojnosť nielen v práci, ale aj v rodinnom živote.
Aj napriek pozitívnym výsledkom mesto v experimente pokračovať nebude a nebude tlačiť na to, aby 6-hodinový pracovný čas platil natrvalo. Náklady totiž prevyšujú výnosy, informovalo o tom agentúra Bloomberg.
"Je to spojené s vysokými nákladmi," povedal Daniel Bernmar, miestny ľavicový politik zodpovedný za riadenie starostlivosti o seniorov obce.
Vyplýva to z predbežných výsledkov dvojročného experimentu. Keď sa znížil pracovný čas pre 68 sestier v domove, muselo mesto najať ďalších 17 zamestnancov, celkovo za cenu 12 miliónov švédskych korún (1,26 milióna eur).
Göteborský experiment je posledným v sérii niekoľkodňových experimentov kratšieho pracovného času, ktoré Švédi robili. Výnimočnosť skráteného pracovného času v Svartadalense je v tom, že výsledky skúmajú vedci. Niektoré v minulosti na vlastnú päsť robili firmy či niektoré mestá.
Napriek tomu, že mesto v experimente pokračovať nechce, Bernman tvrdí, že by rád videl viac štúdií o tom, či by skrátený pracovný čas mohol mať dlhodobejšie prínosy pre spoločnosť ako celok.
Jedným z argumentov na skrátenie pracovnej doby je, že by sa tak mohla "predĺžiť životnosť" ľuďí zamestnaných v náročných profesiách
"Osobne verím v kratšiu pracovnú dobú ako v dlhodobé riešenie," povedal.
Menej choré a šťastnejšie
Experiment ale minimálne ukázal, že kratšia pracovná doba skutočne pomáha fyzickej a psychickej pohode. Opatrovateľky, ktoré pracovali len šesť hodín denne, boli o polovicu menej dní na PN ako ich kolegyne v kontrolnej skupine, ktoré pracovali osem hodín.
Boli viac oddýchnuté a menej vyčerpané. Dovolenku si brali 2,8-násobne menej ako opatrovateľky v druhej skupine.
Sestry začali byť v práci aj viac spokojné. Mali viac entuziazmu a energie pre klientov domova dôchodcov. Okrem toho ich práca nevyšťavila až tak, že sa už nevládali venovať vlastnej rodine.
Vedci tiež zaznamenali zvýšenie produktivity práce. Aj napriek tomu v súčasnoti vláda v experimente neplánuje pokračovať ďalej.
