BRATISLAVA. Rok 2017 priniesol na Slovensku vyšší rast daní z nehnuteľností ako v minulých rokoch. V priemere sa zvýšili o 2,33 %, čo je najviac od roku 2013.
Ako na štvrtkovom brífingu uviedol výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský, väčšina slovenských miest dane nezvyšovala. Medziročný nárast priemeru daní z nehnuteľností zdvihla najmä úprava sadzieb v Bratislave.
Kde sa zdražovalo?
V hlavnom meste sa od tohto roka zvýšili dane za byty a domy o 30 %, pričom najviac sa zvýšili dane za podnikateľské priestory v bytových domoch. V Starom Meste zdraželi takmer trojnásobne. Avšak, ako poznamenal Kremský, celkovo najväčší nárast daní z nehnuteľností zaznamenalo Nové Mesto nad Váhom. Napríklad, za nebytové priestory pre podnikanie tam podnikatelia zaplatia až o 322 % viac ako v minulom roku.
V priemere sa podľa Kremského na Slovensku tento rok najviac zvyšovali dane za priestory na podnikanie a to o 9 %. Najvyššie dane ostávajú v bratislavskom Starom Meste a to 2,5-násobne vyššie ako je slovenský priemer. Nasledujú ostatné bratislavské obvody a krajské mestá, ale aj menšie mestá ako sú Púchov, Senica, Piešťany či Nové Mesto nad Váhom. Naopak, najnižšie priemerne dane za priestory na podnikanie majú napriek plošnému zvyšovaniu v Medzeve, Gelnici či Medzilaborciach.
V kategórii nehnuteľností na bývanie najmenej na daniach zaplatí obyvateľ domu s pozemkom v meste Medzev a to 16,3 eura. Naopak, najviac za taký istý dom s pozemkom zaplatí rodina v Senci, ktorá na daniach z nehnuteľností v tomto roku zaplatí 171,1 eura, čo je viac ako v Starom Meste Bratislavy. V prípade obyvateľov bytov sú najvyššie sadzby v Bratislave. Majiteľ s rozlohou bytu 70 metrov štvorcových a garážou zaplatí v bratislavskom Starom Meste 63 eur, v Košiciach je to 39,4 eura a najmenej zaplatia obyvatelia Medzilaboriec, konkrétne 7,9 eura.
Vyššie dane pre podnikateľov
Podnikateľské objekty budú mať v tomto roku podľa Kremského vyššie dane iba v troch slovenských mestách, v Novom Meste nad Váhom, Martine a Medzeve, ktorý je napriek zvyšovaniu dane najvýhodnejšou lokalitou pre priemyslovú halu. Za nehnuteľnosť s rozlohou tisíc metrov štvorcových a pozemkom 1 500 metrov štvorcových tam podnikateľ ročne uhradí 666 eur.
Najviac ho to bude stáť v Púchove, kde daň z nehnuteľnosti zaplatí vo výške 6 449 eur. Prekvapivá je podľa Kremského vysoká sadza daní v mestách, ako je napríklad Rožňava, Veľký Krtíš či Rimavská Sobota. „Vedenie týchto miest sa aj napriek vysokej nezamestnanosti a slabému záujmu investorov prekvapivo neusiluje pritiahnuť ich výhodnejšou sadzbou daní z komerčných nehnuteľností,“ skonštatoval Kremský, podľa ktorého by výhodnejšie dane mohli byť nástrojom na prilákanie nových investorov.
Dlho očakávaný výber poplatku za miestny rozvoj podľa Kremského využili iba Bratislava a okolité mestá ako Senec, Pezinok a Malacky. Z iných regiónov zaviedla poplatok za rozvoj za novú výstavbu iba Skalica.
