V správe Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru je napísané, že sokoliarstvo sa praktizuje v šesťdesiatich krajinách sveta a je spájané s kultúrnym dedičstvom a komunitnou angažovanosťou. V zozname šiestich desiatok krajín by ste márne hľadali Slovensko.
Bolo to 16. novembra 2010‚ keď pribudlo sokoliarstvo ako svetový fenomén do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Na náš národný zoznam sa mohlo dostať už skôr. Žiaľ, sokoliari neuspeli. Vec sa má tak‚ že slovenskí sokoliari sa stále nedostali do zoznamu UNESCO, lebo napriek neúnavnému úsiliu nefigurujú v národnom zozname. Komisia ich totiž už trikrát odmietla.
Páni a aj kmáni
Umenie lovu s dravými vtákmi je staré viac ako štyritisíc rokov. Aj po toľkých tisícročiach sa ním v 21. storočí živia ľudia. „Keby násslánedusila legislatíva a bolo by u nás lepšie podnikateľské prostredie, tak by aj Slováci dokázali viac profitovať z chovu dravcov,“ mieni prezident Slovenského klubu sokoliarov pri SPK Alojz Kaššák.
„Napríklad u nás nie je možné získať dravca z voľnej prírody. Všetky vtáky sokoliarov pochádzajú z umelých odchovov. Väčšinu z nich si naši členovia kúpili v zahraničí. Keby sme ich dokázali legálne odchovať doma, peniažky zostanú na Slovensku a prinesú osoh‚“ vysvetľuje svoj postoj. Aby nevznikla mýlka‚ dodá‚ že väčšinou nejde o žiadne závratné sumy. Aj keď...
“Za sokola si môžu dovoliť ponúknuť mercedes jedine šejkovia, ktorí nevedia, čo s peniazmi.
„
„Za sokola si môžu dovoliť ponúknuť mercedes jedine arabskí šejkovia, ktorí nevedia, čo s peniazmi. Je to pre nich otázka prestíže‚“ uvádza na pravú mieru expert. Ak im vraj niekto ponúkne unikátneho bieleho sokola, umelo odchovaného kdesi v Holandsku, šejk chovateľa vyplatí tak, že sa väčšine sokoliarov len oči prevrátia. „Za tie peniaze by u nás aj tri materské školy vyžili niekoľko rokov. Áno, aj to sa stáva‚“ priznáva A. Kaššák.
Jediní na svete
Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore má 270 viac či menej aktívnych členov. Členovia klubu musia byť poľovníci s poľovníckou skúškou. Sokoliarstvo je uznaný a navyše prastarý spôsob lovu. Slovensko je jediná krajina na svete, kde vyučujú sokoliarstvo už na Základnej škole s materskou školou v Štiavnických Baniach. Ako vyučovací predmet je aj na Stredných lesníckych školách v Banskej Štiavnici, v Liptovskom Hrádku a v Prešove. Nechýba ani vo vyššom školstve – na Technickej univerzite vo Zvolene a na Veterinárnej univerzite v Košiciach.
Vyčísliť trhovú hodnotu dravca chovaného v zajatí nie je jednoduché‚ je to veľmi individuálne. Záleží na tom‚ ako dokáže chovateľ vtáka vychovať. „U nás je však trh zložený aj z pánov, aj kmánov. Medzi zákazníkov patria študenti, dôchodcovia, podnikatelia, štátni zamestnanci či lesníci. Peňazí nemá nikto na rozdávanie. Zhruba päťsto až sedemsto eur za jedného dravca je suma‚ na ktorú si väčšina sokoliarov musí našetriť. Možno nepôjdu s rodinou na dovolenku k moru, ale kúpia si sokola. A ten im možno raz uletí a je po peniazoch‚“ usmeje sa.
