Článok pokračuje pod video reklamou
Najprv dva roky surfovali po internete a mapovali trh. O ekologickom či pasívnom dome vraj spočiatku vôbec nerozmýšľali. Postupne sa cez referencie dostali k architektom Bjørnovi a Zuzane Kierulfovcom, ktorí sa venujú pasívnym domom už niekoľko rokov.
„Oni nás presvedčili, že to, čo potrebujeme, je pasívny dom,“ konštatuje Peter Hečko. Tiež sa mu páčili hlinené omietky v kupolovitej kancelárii ich ateliéru v Hrubom Šúre.
Slnko, hlina, jahody?
Prečítajte si tiež: Aj v lukratívnej lokalite na bratislavskej Kolibe sa dá na bývaní ušetriť Čítajte Hečkovci chceli bungalov, a napokon majú prízemný dom, ale s vysokým stropom. Okná veľké, orientované na juhovýchod a pod strechou ešte jedno okno, ktoré pri západe slnka vpúšťa dnu veľa svetla.
Dom nie je veľký, má len približne 120 štvorcových metrov a podľa majiteľa ich stál zhruba o pätinu viac ako klasický dom porovnateľnej veľkosti. Zvýšená investícia sa však už vracia.
