V prepočte za 111-tisíc eur predali v Plzni predvlani štvorizbový byt, ktorý zrealizovali takmer pred sto rokmi na objednávku istého obchodníka. Šuškalo sa, že ide o dielo slávneho viedenského architekta Adolfa Loosa.
Bolo to však len riešenie jeho spolupracovníkov z ateliéru. Ani nie je jasné ktorých. Loosova tvorba totiž na predaj nie je.
Spolu by týchto ikonických interiérov malo byť dokopy trinásť. Približne. Lenže po likvidačnej ére socializmu nie je isté už nič. V rôznom stave sa "Loosovych" bytov zachovalo iba osem. Časť už je zrekonštruovaná a štyri boli sprístupnené pre verejnosť.

Hoci byty možno navštíviť iba po skupinkách od jari do jesene, do roka ich zatúži vidieť desaťtisíc milovníkov architektúry z celého sveta. Sprievodcovia pripomínajú, že sám A. Loos nástojil na tom, že všetko, čo tvoril, muselo byť individuálne, vytvorené na mieru.
Keď navrhoval kreslá, posadil dámy na podušku a proporcie pozorne obkreslil.
Pani Müllerová bola drobučká, preto je jej kreslo menšie než to, ktoré navrhol pre pani Brummelovú. Loosove byty sú svedectvom úžasných nápadov, atypických riešení, ale aj tragédií ich majiteľov. Do života im zasiahol holokaust, niektorým socialistický režim.

Osvietený tvorca
Volal sa Adolf Loos, narodil sa v roku 1870 v Brne a mal len deväť rokov, keď mu zomrel otec, známy kameňosochár. Možno aj to sa odrazilo na jeho tvorivej a svojskej povahe.
Kým zmaturoval, vystriedal tri gymnáziá. Neskrotiteľného búrliváka nespacifikovali ani prísni benediktínski mnísi na gymnáziu v rakúskom Melku. Ako dvadsaťtriročný sa Adolf vybral za strýkom do Ameriky. Makal ako pomocník na stavbách, v hoteloch a pokúšal sa písať o umení.
Uchvátili ho veľké fabriky, harmónia a elegancia strohých línií. Nič zbytočné, nič navyše. Účelná prostota bola preňho nová krása. Po troch rokoch amerického „sna“ sa vrátil do Rakúska a usadil sa vo Viedni, kde sa začala jeho slávna kariéra.