Východoslovenské železiarne majú aktuálne tretieho majiteľa. Po Nežnej revolúcii košickú hutu predala vláda Vladimíra Mečiara rodine Júliusa Rezeša. „Ak by tí, ktorí podnik sprivatizovali, nechali vedenie na odborníkov, mohlo to dopadnúť inak. Všetko sa však šilo horúcou ihlou. Nazval som to privatizačným mlynom. Rozdávalo sa podľa straníckych zásluh,“ vraví v rozhovore bývalý prezident RUDOLF SCHUSTER, ktorý v železiarňach dlhé roky pracoval na vedúcich pozíciách.
U. S. Steel Košice je dnes veľká téma. Americká korporácia uvažuje o predaji fabriky Číňanom. Pre Košice je huta veľmi dôležitá, keďže zamestnáva tisícky ľudí, pričom už dnes sa hovorí o možnom prepúšťaní vo fabrike. To môže mať dosah na región ako taký. Vy ste boli pri fabrike takmer od začiatku. Aký vplyv mala na región predtým?
„Košice Východoslovenské železiarne pôvodne nechceli. Proti výstavbe bola silná maďarská loby. V meste som mal za úlohu presadiť záujmy železiarní v mestskej rade. Keď som v nej vystupoval a vysvetľoval, bol som ako vojak v poli. Každý sa železiarní bál, keďže už vtedy fungovala železiareň v Ostrave. Bola zlým príkladom. Stúpla tam kriminalita, aj znečistenie ovzdušia bolo veľké. Mesto sa bálo rovnakého prípadu.“
Napriek tomu sa železiarne stavať začali. Ako bol podnik vnímaný na začiatku?
„Železiarňam v meste ruže na začiatku nekvitli. Kým sa huta stavala, nálada bola celkom iná ako po dostavaní.“
Čím to bolo?
„Železiarne sa stavali na zelenej lúke, kde dokopy nič nie je. Navyše boli problémy s pripojením vody, keďže prietok rieky Hornád v lete klesol aj na 1,5 kubíka za sekundu. Železiarne pritom z Hornádu z neďalekej štvrte Krásna nad Hornádom potrebovali odoberať minimálne 1,5 až dva kubíky vody. Práve problém s vodou bol hlavným dôvodom výstavby vodnej nádrže Ružín.“
Dnes sa zdá sa, že štát nemal ku košickým železiarňam alternatívu. Bolo to tak?
„Nie. Železiarne boli až druhou alternatívou. Najprv sa mal začať stavať hutnícky kombinát v mestskej lokalite Bočiar.“
Kedy ste prišli do železiarní?
„Bolo to v roku 1961, reálne som však nastúpil začiatkom roka 1962. Oficiálna výstavba nového hutníckeho kombinátu sa začala v januári 1960, pričom zo starých vecí, ktoré v lokalite Bočiar ostali – hutnícky kombinát sa totiž začal stavať tam -, bola iba zvarovňa rúr, ktorá pracovala dlho, až kým sa nevybudovala na Mostárni nová.“
Využili sa vôbec pôvodné haly?
„Jedine na zváranie rúr veľkého priemeru, ktorých bol nedostatok, vyrábali ich aj pre Sovietsky zväz. Vtedy sa stavali ropovody a plynovody, čiže rúr s veľkým priemerom potrebovali veľa.“
Prečo chcú Číňania U. S. Steel? Môžu obísť európske clá, tvrdia odborníci Čítajte 
