Hľadáme inšpirácie v zahraničí, a pritom vieme, že šibnutím zázračného prútika sa nič nezmení. Projekt neziskovej organizácie MESA 10 To dá rozum sa venuje pochopeniu príčin a návrhom riešení, ktoré by sa dali aplikovať.
O reforme školstva sa hovorí už od roku 1990. Prečo sa doteraz nič neudialo?
"Nepovedal by som, že sa nič neudialo. Urobili sa zmeny, mnohé z nich sú pozitívne. Napríklad vysoké školy sú dostupnejšie pre viac študentov.
Sprehľadnilo sa financovanie celého systému zavedením normatívov, možno povedať, že sa urobil poriadok. Prostredníctvom akreditácie vysokých škôl sa zaviedli minimálne kritériá kvality vysokých škôl. Nedá sa teda paušalizovať a povedať, že sa neurobilo nič. Stále je tu však rozdiel medzi potrebami – teda tým, aké by školstvo malo byť – a možnosťami zmeny celého systému."
“Nemôžeme priamo prebrať fínsky model. Už aj preto, že Fíni sa k nemu nedostali skokom, ale vývojom.
„
Aké sú dôvody?
"Jedným z nich je zrejme aj skutočnosť, že tento rezort nemal šťastie na reformných ministrov. Najlepšími boli podľa mňa Ján Pišút a Ladislav Kováč, ktorí boli hneď v prvých dvoch vládach po roku 1989. Po nich už nikto.
Eugen Jurzyca vo vláde Ivety Radičovej (2010 – 2012, pozn. red.) nemal dosť času, ale ani odvahy. Objektívne treba však povedať, že školstvo je na reformy ťažká sféra. V systéme je veľa aktérov a vykazuje obrovskú zotrvačnosť. V porovnaní s daňovou reformou je reforma školstva oveľa zložitejšia."
