Začnime otázkou: Kto by nechcel bývať vo vlastnom? Ak patríte medzi tých, ktorí odpovedali: Ja teda nie, tak ste zrejme mladý človek. Zatiaľ neuvažujete založiť si rodinu a ak dostanete možnosť lepšieho zárobku alebo pohodlnejšieho života, zbalíte kufre a odídete.
Hoci Slováci dominujú v štatistikách majiteľov nehnuteľností, túžba vlastniť svoje bývanie je typická pre každého Európana. Problém však nastáva, ak si tento sen naozaj chcete splniť. Na Slovensku budete mať asi väčšiu šancu, ako napríklad v Nemecku, kde je navyše prenájom väčšia istota ako splácanie hypotéky.
Slováci idú na hranicu možností
Podľa štatistík v rámci krajín, kde sa platí eurom, až 80 percent ľudí na Slovensku býva v nehnuteľnosti, ktorú vlastnia. Priemer pre eurozónu je 40 percent (podľa údajov z roku 2013). Väčšina Slovákov však chce nehnuteľnosť vlastniť za každú cenu - dokonca aj keď sa majú dostať na hranicu toho, čo si môžu dovoliť.
Tretina Slovákov, ktorí majú hypotéku, spadá do kategórie, v ktorej ich výdavky na bývanie prevyšujú 40 percent disponibilneho prijmu. Je to veľa alebo málo? Nuž, je to najviac v Európe. V Česku funguje s takto tesne nastaveným rozpočtom šesť percent ľudí s hypotékou, v Nemecku desať percent.
"Za komunizmu bývali ľudia buď vo vlastnom dome, štátnom alebo družstevnom byte. Po revolúcii veľkú časť štátnych bytov štát ich nájomníkom predal za symbolické ceny. Osobné vlastníctvo tak začalo dominovať viac ako na Západe," uvažuje ekonomický analytik Palo Suďa nad dôvodmi, prečo je na Slovensku také bežné nehnuteľnosť, v ktorej bývate, aj vlastniť. "Slováci inklinujú ku kúpe bytu či domu na hypotéku, čiže do osobného vlastníctva, pretože je to aj forma úspor," dodáva.
Uchmatnúť si byt dalo v roku 2016 zabrať. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Ochrana pred neistotou
Podobne uvažoval aj Marián Boleček, keď sa namiesto prenájmu rozhodol radšej zobrať si hypotéku v Tatra banke: "Snom ľudí vždy bolo nadobudnúť pocit vlastníctva a to bola rovnako aj moja primárna motivácia pri kúpe nehnuteľnosti. Výhody vlastnej nehnuteľnosti oproti prenajatej sú aj v získaní osobnej slobody. Vo vlastnom si môžete robiť, čo uznáte za vhodné. V dnešnej dobe je tiež z pohľadu finančnej náročnosti na mesačnej báze ekonomickejšie financovať vlastnú nehnuteľnosť na hypotéku, ako platiť prenajímateľovi za prenájom."
K tomu dodáva pre neho ďalší dôležitý argument. "Prenajímateľ má právo kedykoľvek si dobu prenájmu a jeho cenu rozmyslieť, takže s týmto rizikom je, bohužiaľ, nutné rátať. Pri splácaní hypotéky síce platí výstižné slovné spojenie “guľa na nohe”, ale splácanie hypotéky za vopred dohodnutých podmienok viem osobne vlastným pričinením viac ovplyvniť ako náladu prenajímateľa."
V prípade finančných problémov so splácaním hypotéky je situácia riešiteľná viacerými spôsobmi - banky napríklad ponúkajú poistenie schopnosti splácať úver, alebo sa dá individuálne dohodnúť na odklade alebo prehodnotení splátok.
Prečo je v Nemecku všetko inak
Ako opačný "extrém" pri otázke hypotéka verzus prenájom sa najčastejšie spomína Nemecko. V rámci eurozóny historicky tam je najvyššie percento ľudí, ktorí žijú v prenájme. Britské denníky Independent a Guardian prišli k niekoľkým dôvodom, prečo Nemci, ale napríklad aj Francúzi žijú zväčša v podnájmoch.
Hlavný dôvod je, že ľuďom to tak viac vyhovuje: buď výška nájmu vychádza výhodnejšie ako splátka, alebo na hypotéku jednoducho nemajú.
Nemecké banky pri hypotéke požadujú, aby klient z vlastného zaplatil okolo dvadsať percent. Zaujíma ich aj plus finančná história niekoľko rokov do minulosti, ktorá má potvrdiť, či záujemca o úver ho dokáže splácať. Už v tejto fáze veľa ľudí neuspeje.
Navyše, ceny nehnuteľností v Nemecku, najmä vo veľkých mestách sú príliš drahé, aby záujemcovia dokázali zaplatiť časť z vlastného vrecka. Napríklad pri byte za 400-tisíc eur stále potrebujete vlastné úspory okolo 80-tisíc eur, čo nie je málo ani pre Nemcov.
Na rozdiel od Slovenska bývanie v podnájme nie je v Nemecku nevypočítateľné riziko. Ceny prenájmov regulujú miestne vlády, takže vlastníci bytov a domov nemôžu zvýšiť ceny za prenájom, kedy a ako sa im zachce.
Posledný argument je realita mesačných výdavkov. Platiť si prenájom bytu v nemeckých mestách je často o pár stovák eur lacnejšie ako splátka hypotéky.
Kúpiť starý a prerobiť? Nemec si radšej postaví nový
(zdroj: Pexels.com)Rozhodnutie ovplyvňuje aj zmýšľanie ľudí. Na Slovensku si dom mnohí kupujú ako investíciu, ktorú prípadne raz predajú. V Nemecku to tak nie je. Ak sa Nemec rozhodne vlastniť dom, radšej si postaví nový, ako by prerábal kúpený starší, domnieva sa Independent. To však už neplatí napríklad v Británii, kde ľudia – podobne ako na Slovensku – sú ochotní kúpiť aj starší dom a prerobiť si ho podľa seba.
Francúzi si tiež radšej nehnuteľnosti prenajímajú. Nie preto, že by ich túžbou bola voľnosť a mohli sa slobodne presúvať. Byty vo veľkých mestách sú jednoducho také drahé, že si ich môžu dovoliť kúpiť len tí najbohatší. Podľa tohto britského denníka žije vo vlastnej nehnuteľnosti len 50 percent Francúzov. V Paríži je to ešte menej – len jeden z troch ľudí býva vo vlastnom.
Nech však hovoríme o ktorejkoľvek krajine, je pravdepodobné, že v dohľadných rokoch bude záujem o vlastníctvo nehnuteľností narastať. Obyvateľstvo v Európe totiž starne a dožíva sa dlhšieho veku. A človek na dôchodku má aj väčšiu túžbu žiť vo vlastnej nehnuteľnosti, než sa dohadovať s mladým majiteľom bytu na výške nájmu.
Tento článok vám prináša Tatra banka.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Pavol Hlubina pre Tatra banka
