ATÉNY, BRATISLAVA. Podarí sa zachrániť Grécko pred krízou? Grécki veritelia sa snažia dať dokopy rámec pre opatrenia, ktoré by mala krajina prijať, inak môže záchrana Grécka stroskotať.
O plánoch veriteľov informovala agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na dva zdroje blízke rokovaniam.
O stretnutí neskôr informoval aj šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, grécka vláda a jej veritelia by sa mali stretnúť v piatok popoludní (10. februára). Veritelia z eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) dali podľa Dijsselbloema dokopy dohodu so stanoviskom, ktoré zatiaľ nie je známe.
„Uvidíme, čo sa stane potom,“ povedal Dijsselbloem s tým, že je ťažké predpovedať, ako dohodu prijmú Gréci.
Na treťom záchrannom programe sa Atény dohodli s krajinami eurozóny predvlani. Podľa neho by mali počas troch rokov dostať 86 miliárd eur.
Kľúčové rozhodnutie
Už to, že sa vlády eurozóny a menový fond zhodli na jednotnom stanovisku, je však kľúčové.
Mesiace panovali medzi oboma stranami rozpory, aký primárny prebytok by malo Grécko dosiahnuť do roku 2018 či v otázke oddlženia krajiny. Aj preto zatiaľ Grécko nedostalo ďalšie peniaze zo záchranného programu.
Pôvodne MMF predpokladal, že Grécko dosiahne prebytok primárneho rozpočtu vo výške 1,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2018, neskôr sa začal prikláňať k cieľom eurozóny, teda že primárny prebytok rozpočtu Grécka dosiahne 3,5 percenta HDP.
Ďalšie rozpory medzi euroskupinou a Menovým fondom vznikali pri hodnotení dlhovej situácie krajiny. Kým fond tvrdil, že zadlženie Atén je z dlhodobého hľadiska neudržateľné, euroskupina označovala tieto tvrdenia za pesimistické.
Preto, keď MMF trval na znížení dlhu krajiny, euroskupina tvrdila opak a to že odpis dlhu vylučuje.
„Na konci súčasného záchranného programu v polovici roku 2018 sa znovu pozrieme na to, čo je možné a čo je nutné. Ale nie skôr,“ upozornil začiatkom februára šéf euroskupiny.

Náročný júl
Inštitúcie, ktorým Atény dlhujú peniaze, sú neschopnosťou Grécka splácať dlhy čoraz viac znepokojené.
Najnáročnejším mesiacom tohto roka bude pre krajinu júl, vtedy by mali Gréci splatiť najväčšiu časť tohtoročných splátok: 10 miliónov eur Európskej investičnej banke, necelých 3,9 miliardy eur Európskej centrálnej banke, 290 miliónov eur Medzinárodnému menovému fondu a viac ako dve miliardy eur súkromným investorom.
Aj napriek tomu, že krajina sa trápi, je grécky premiér Alexis Tsipras optimista. Verí, že ekonomika krajiny bude v roku 2017 rásť.
Pravdou však je, že Grécko je na splácanie svojich dlhov – či už veriteľom, alebo občanom – krátke. „Grécky dlh je astronomický a to aj napriek tomu, že časť bola škrtnutá a časť má posunutú splatnosť,“ vraví analytik Jiří Cihlář z Next Finance.
Optimistom ostáva aj slovenský minister financií Peter Kažimír (Smer). „Situácia v krajine nie je taká dramatická, ako to vykresľujú niektoré európske médiá, tie vždy čakajú nejakú krízu. Ja ju teraz v Grécku nevidím,“ uviedol koncom januára Kažimír.