BRATISLAVA. Hoci sa počet zamestnaných cudzincov na Slovensku za posledné dva roky takmer zdvojnásobil, Slovensko je stále jednoznačne čistým vývozcom pracovnej sily. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Tzv. krátkodobú migráciu za prácou meria Štatistický úrad. Podľa nich menej ako rok pracuje v cudzine približne 150-tisíc Slovákov.
"Najviac ich je v susedných krajinách, a to v Rakúsku a Českej republike. Reálny počet Slovákov pracujúcich v cudzine je však výrazne vyšší," uviedli analytici banky.
Prečo dávame Slovákom v cudzine milión eur a kde sa združujú najviac Čítajte Státisíce ľudí
Rezort financií odhadoval počet pracujúcich v zahraničí pomocou databáz poistencov zdravotného poistenia. "Takto odhadol, že za posledných 15 rokov Slovensko opustilo až 300-tisíc Slovákov, najčastejšie vysokoškolskí vzdelaní mladí ľudia do 30 rokov. Najvyššiu mieru odchodu do zahraničia vykazujú okresy na východe Slovenska," priblížili analytici.
Z okresov na krajnom východe Slovenska sa za posledných 10 rokov do zahraničia vysťahovalo až približne 6 % populácie. Naopak, najmenej odchádzajú do zahraničia obyvatelia z okresov juhozápadného Slovenska.
"Slovensko zaznamenalo najmasívnejšiu migráciu do zahraničia tesne po vstupe do EÚ, avšak v tom čase väčšina z nich skôr len skúšala nové možnosti, ktoré vstup do EÚ so sebou priniesol, a do dvoch rokov sa vrátila," skonštatovali analytici banky.
V súčasnosti odchádza do cudziny približne 15-tisíc Slovákov ročne. "Počet Slovákov pracujúcich v cudzine môže prevyšovať počet cudzincov zamestnaných na Slovensku aj 10-násobne," tvrdia analytici UniCreditu.
Pracujúci cudzinci na Slovensku pochádzajú najmä z blízkych krajín regiónu strednej a východnej Európy. Ako vyplýva z analýzy banky, najviac zamestnancov na Slovensko dodáva dlhodobo Rumunsko, v poslednom roku sa však výraznejšie zvýšil aj počet obyvateľov Srbska pracujúcich na Slovensku.
Výrazne zastúpenie medzi zahraničnými pracovníkmi na Slovensku však majú aj obyvatelia susedných krajín EÚ, a to Česka, Maďarska a Poľska, či susednej Ukrajiny. Na Slovensku pracujú aj Bulhari a Chorváti, prvú desiatku uzatvárajú Taliani a Kórejčania, ktorí obsadzujú skôr manažérske pozície v početných firmách s kapitálom prichádzajúcim práve z týchto krajín.
"Hoci zahraniční pracovníci sú v mnohých bratislavských zdieľaných centrách, cudzinci sa na Slovensku stále vo väčšej miere zamestnávajú najmä na pozíciách, ktoré nevyžadujú vzdelanie, často ponúkajú nižšiu mzdu, a tým pádom sú aj menej atraktívne pre domácich zamestnancov," tvrdia analytici banky.
Problémy sa môžu prehĺbiť
Ako ďalej vyplýva z analýzy, rozloženie zahraničných pracovníkov v rámci Slovenska je značne nerovnomerné. "Najväčší podiel na zamestnanosti majú cudzinci v okrese Trnava, kde je aj problém s nedostatkom pracovnej sily najakútnejší. Prekvapivo vysoké zastúpenie cudzincov je aj v niektorých okresoch s nadpriemernou nezamestnanosťou, akými sú Revúca a Svidník," píše sa v analýze.
Vo všeobecnosti sú častejšie zahraniční zamestnanci na juhozápade Slovenska, až na malé výnimky skôr len výnimočne na severe a východe Slovenska. Nízka mobilita časti domácej pracovnej sily pritom neraz núti zamestnávateľov na juhozápade Slovenska hľadať nových zamestnancov v zahraničí.
Navyše, časť pracovnej sily z regiónov s vysokou nezamestnanosťou, ktorá je ochotná sa za pracou vysťahovať, z dôvodu vyššej ponúkanej mzdy často stále uprednostní vzdialenejšie zahraničie," tvrdia analytici.
Problém s nedostatkom pracovnej sily v tomto regióne sa pritom v najbližších rokoch môže prehĺbiť. Podľa analytikov k tomu prispeje aj spustenie produkcie v automobilke Jaguar Land Rover, ktorá sa stavia v Nitre.
"Spustenie masívnejšieho náboru pracovnej sily očakávame na prelome tohto a budúceho roka. Tlak na dovoz zamestnancov zo zahraničia tak bude ďalej narastať, Slovensko si však pozíciu čistého vývozcu pracovnej sily pravdepodobne ešte nejaký čas udrží," dodali analytici.
