V komunitnej škole na Konventnej ulici v Bratislave je práve obedňajšia prestávka a deti sú po príchode z klziska také unavené, že si nevládzu ani vyzliecť bundy.
„Teba tuším to korčuľovanie unavilo viac ako škola,“ hovorím chlapcovi rozvalenému v kresle. Rázne odpovedá, že v škole unavený nebýva. Aj keby bol, učiteľky, s ktorými si môže tykať, mu dovolia, aby sa zo skupiny stiahol a na chvíľu si oddýchol medzi vankúšmi, ktoré patria do inventára „triedy“.
V historickej budove v priestoroch Ekonomickej univerzity sa učí denne 37 detí rôzneho veku. Chodia síce „do školy“, ale zo zákonného hľadiska absolvujú domáce vzdelávanie. Učia ich profesionálni nezávislí učitelia, ktorých spoločne platí niekoľko rodín.
Živnosť učiteľ
Miroslava Kiripolská je jednou z prvých učiteliek na voľnej nohe na Slovensku. Teraz spolu s manželom Richardom učia v tejto komunitnej škole. „Obaja sme pracovali v školstve a dvadsaťpäť rokov sme dúfali sme, že sa to niekam pohne,“ hovorí.
Miroslava Kiripolská (zdroj: Vladimír Kampf)Začínali krátko po revolúcii plní nádejí. Zbierali skúsenosti v rôznych typoch škôl. Miroslava si vyskúšala aj úlohu riaditeľky, napokon pracovala v súkromnej škole.
