Jeho o niečo mladší brat Ondrej je zasa jeden zo „služobne najstarších“.
Mama Viera Krajčovičová ho doma začala učiť najskôr. Je spoluzakladateľkou združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku, kde si rodičia vymieňajú skúsenosti, a poskytuje poradenstvo tým, ktorí uvažujú o tom, že by deti učili doma. Zo svojich šiestich detí učí doma štyroch synov. Najstaršia dcéra Veronika chodí do štátnej školy a najmladšia ešte nie je v školopovinnom veku.
„Ondrej začal na konci prvého ročníka v škole za rovesníkmi zaostávať. Vtedy som ešte nevedela, že je dyslektik, len som intuitívne usúdila, že potrebuje individuálny prístup. Chceli sme ho ušetriť od toho, že by mal v písomkách červené more,“ vysvetľuje V. Krajčovičová.
“Deti dostávajú veľkú mieru slobody a zodpovednosti.
„
Pomohlo to a Ondrej pekne napreduje. Neskôr k nemu pribudol aj starší syn Martin, ktorý zase zažil v škole šikanovanie. Doma sa učia aj mladší synovia Jurko, tiež dyslektik, a Marek. Hoci treba povedať, že vzájomné porovnávanie existuje aj v domácej „triede“ medzi súrodencami. Najmladší Marek začal Juraja opravovať a aj ho predbehol. „Keď učím Jurka, musíme sa zavrieť sami,“ usmieva sa mama.
Viera Krajčovičová, Domáce vzdelávanie na Slovensku (zdroj: Archív Viery Krajčovičovej)
