Developeri už dnes vedia, že spolu s bytom predávajú aj verejný priestor v jeho okolí. Ako a kde sa stavia, vysvetľujú JURAJ BENETIN a MATEJ GRÉBERT z architektonického štúdia Compass.
Ako je možné, že napriek čulému stavebnému ruchu je stále veľký záujem o nové byty, ktoré sa napriek vysokej cene predávajú ako teplé rožky?
J.B.: „Ako rezidenční architekti to vnímame veľmi silno. Teraz je boom. Byty sú rovnako drahé, ako boli v roku 2007 a 2008, aj drahšie. Je to spôsobené dostupnosťou hypoték, nastavením ekonomiky. Kupujú sa druhé byty alebo byty ako investície.“
M.G.: „Je za tým aj demografia. Silné ročníky narodené v 80. rokoch, takzvané Husákove deti, riešia svoje bývanie. Trendom je spätné sťahovanie zo satelitov do mesta. Po roku 2008 nastal útlm výstavby. Narastala potreba, ktorá sa teraz dobieha.“
V čom sa súčasná bytová výstavba odlišuje od výstavby za socializmu?
J.B.: „Vtedy sa stavalo obrovským tempom, gro Petržalky postavili za 20 rokov, čo bolo šialené. Všetko bolo podriadené efektivite výstavby, architektúra bytových domov mala menšiu úlohu. Sídliská museli v krátkom čase ubytovať veľa ľudí.
Dnes každý investor hľadá pre svoj projekt zvláštnu identitu. Architekti musia hľadať nové riešenia, aby sa projekty od seba odlišovali.“
Takže architekt má dnes rozviazané ruky a môže naplno uplatňovať svoje predstavy?
J.B.: „Práve naopak. V rezidenčnej výstavbe máme väčšiu slobodu navrhovať, ako mali architekti za socializmu. Vtedy sa zase robili verejné stavby – ministerstvá, divadlá, kultúrne domy, k akým sa my, bohužiaľ, nedostaneme za celú kariéru.“
