Ľudia už oddávna pozorovali počasie, robili si záznamy o ňom a pokúšali sa ho aj predpovedať.
Jozef Csaplár, riaditeľ centra predpovedí a výstrah Slovenského hydrometeorologického ústavu, predpovedá aj výrazný dosah ovplyvňovania počasia na ekonomiky krajín.
„Ekonomika vo Veľkej Británii nútila ľudí zamýšľať sa nad tým, do akej miery sú výhodné a bezpečné trasy lodí. Nielen kapitáni, ale aj poisťovací agenti potrebovali vedieť, či sa im ich obchod oplatí. Poisťovací agenti podľa počasia aj zisťovali, či sa loď naozaj mohla potopiť, alebo je to podvod. Britov považujeme za priekopníkov praktickej meteorológie, dokázali ju uviesť v podobe služby do praktického života,“ vysvetľuje Csaplár.
Ekonomika britských meteorológov priviedla k tomu, aby začali intenzívne študovať počasie a pokúšali sa o čo najpresnejšie predpovede najmä na moriach.
Biznis Spojeného kráľovstva bol od konca 18. storočia úzko spätý s funkčnou lodnou dopravou, ktorú zásadne ovplyvňuje počasie. Vývoj dopravy potreboval meteorologické predpovede čoraz viac.
“Ekonomika priviedla britských meteorológov k tomu, aby začali intenzívne pozorovať počasie a pokúšali sa o čo najpresnejšie predpovede najmä na moriach.
„
Ďalším vážnym klientom sa stala letecká doprava. „Spočiatku to boli vojenské lietadlá, ktoré počas konfliktov potrebovali vedieť najmä to, aké je počasie na letiskách, v cieľových oblastiach a čo môžu očakávať po ceste. Potrebovali tiež vedieť, aké bude počasie na záložných letiskách. Letecká doprava bola druhým vážnym impulzom na zavedenie meteorologických služieb po celom svete.“ dodáva J. Csaplár.
Aby dobre zneli
Poľnohospodári sa o rodiace sa meteorologické predpovede zaujímali spočiatku len okrajovo.
„V súčasnosti už, samozrejme, profitujú z informácií o tom, aká bude zrážková činnosť, aká bude teplota a či bude fúkať vietor. Aj oni už pri plánovaní svojich prác prihliadajú na predpovede. Je to pochopiteľné, pretože ak by sa pustili do nejakých aktivít, na ktoré vynaložia nemalé finančné prostriedky, a nakoniec im napríklad postrek vzápätí zmyje dážď, prídu o investíciu doň. Z postreku tak bude osoh minimálny,“ približuje J. Csaplár.
Pracovisko, na ktorom vznikajú predpovede (zdroj: Vladimír Kampf)„V minulosti si poľnohospodári našli spôsob, ako odhadovať počasie. Pranostiky boli jednoduchým, ale veľmi málo úspešným pokusom o predpovedanie. Veľké množstvo pranostík je sformulovaných tak, že sa hodia na akýkoľvek vývoj počasia. Buď bude teplo, alebo bude zima. Mokro alebo sucho. Často sa stávalo aj to, že zberatelia publikovali v kalendároch len pranostiky, ktoré našli. Bolo im jedno, že sú z iných častí Európy a na miestnu klímu vôbec nepasujú.“
Katarína nefunguje
„Niektoré pranostiky vznikali pred kalendárovou reformou. Vo všeobecnosti ich najväčším problémom je, že sa pokúšajú odvodiť časovo výrazne vzdialený budúci stav počasia z počasia na jednom mieste v konkrétnom dátume. To neplatí. Ale aj v našich zemepisných šírkach je niekoľko skupín pranostík, ktoré orientačne platia. Napríklad tie, ktoré hovoria o vianočnom odmäku. Dnes už vieme, že v tomto období dochádza vo väčšine rokov k otepleniu. Neplatí to však každý rok a nemusí to byť stále iba v predvianočnom období,“ vysvetľuje J. Csaplár.
