BRATISLAVA. Aj keď je vizitka len malý kúsok papiera, jej vplyv na potenciálnych zákazníkov je značný. Slováci však vizitkám nepripisujú veľký význam, myslí si to člen tvorivého tímu Vojto Kósa z agentúry Kreativ Gang.
"Na Slovensku sa vizitka berie ako povinná jazda, ktorú jej vlastník odovzdáva už pri podaní ruky. Podnikatelia chcú, aby vyzerala lepšie ako priemer, ale tam to zväčša končí. Nájdu sa však aj ľudia, ktorí si na vizitke potrpia a chcú, aby bola netradičná – a to nielen grafickým spracovaním, ale napríklad aj materiálom, tvarom alebo nápadom," opisuje Kósa.
Kreativita neuškodí
Špecialista na grafický dizajn Lukáš Világi z online reklamnej agentúry Marketinger si nemyslí, že by prílišná invenčnosť mohla ubrať na dôležitosti človeka, ktorý vizitku odovzdáva.
"Práve naopak. Nápaditosť a pekné vizuálne prevedenie vizitky dokáže zaujať, vďaka čomu môže vizitka ostať omnoho dlhšie v pamäti jej prijímateľa. Pri tvorbe vizitky je dôležité, aby každému, kto od vás vizitku dostane, bolo hneď jasné, prečo by mal zavolať práve vám," dodáva Világi.
Názor, že kreativita nikdy nie je na škodu zastáva aj Kósa. "Vizitka je súčasťou prvého dojmu, ktorý človek urobí iba raz. Práve preto je dôležité, aby si na nej dali ľudia záležať. Na vizitku, ktorá sa vymyká tradičnému spracovaniu si človek spomenie skôr a ľahšie ju nájde v preplnenom vizitkári," argumentuje Kósa.
Fax je na vizitke zbytočný
Mnohí Slováci si vizitky robia svojpomocne na kolene. Na malý kúsok papiera intuitívne dajú adresu, všetky telefónne čísla a nevynechajú ani IČO, DIČ alebo fax. Dokonca niektoré firmy na vizitku natlačia aj príbeh svojej značky.
Ľudia z reklamnej brandže to považujú za chybu a jednohlasne sa zhodujú, že firmy by na vizitkách nemali mať ani IČO, ani DIČ a zbytočný je aj fax, ktorý na svojich vizitkách ešte stále uvádza množstvo spoločností.
Vizitka by mala byť
• Prehľadná
• Čitateľná
• Vkusná
Preplnené vizitky totiž neplnia svoj účel, ktorým je efektívne podanie informácie ďalej.
"Stačí jedno telefónne číslo namiesto troch a netreba pred samotné číslo písať ešte formulku "telefónne číslo". Každému je predsa jasné, o čo ide," apeluje Világi.
Kósa tvrdí, že prvý dojem dokáže pokaziť aj papier, z ktorého je vizitka vyrobená, nevhodný typ písma, či kombinácia rôznych vizuálnych štýlov.
Aj pri tvorbe vizitiek tak platí staré známe – v jednoduchosti je krása a menej je niekedy viac. Hlavným cieľom vizitky je odovzdať informáciu o kontakte. A preto aj kreatívna vizitka by mala zostať najmä funkčná.
Aj nevidiaci majú vizitky
Dostať vizitku v Braillovom písme je skôr rarita ako každodenná realita. A to nielen na Slovensku, ale aj vo svete.
Manažérka pre PR Dušana Blašková z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska potvrdzuje, že ani na medzinárodných stretnutiach ľudí so zrakovým postihnutím sa vizitky v Braillovom písme tak často nerozdávajú.
Tie firmy, ktoré vizitky v Braillovom písme majú, dávajú podľa Blaškovej najavo úctu ľuďom s hendikepom. "Zároveň je takáto vizitka netradičná, čo môže byť taktiež dôvod, prečo si ju nechajú vyhotoviť," objasňuje Blašková.
Oslovené reklamné agentúry priznali, že vizitky pre nevidiacich ešte nezhotovovali. No konštatujú, že výroba takýchto vizitiek vôbec nemusí byť komplikovaná.
Aj Blašková potvrdila, že vizitky v Braillovom písme sa na Slovensku vo veľkom nevyrábajú.
"Oficiálnych spoločností, ktoré by mali možnosť venovať sa tomu, je u nás len niekoľko, ale v podstate každý človek so zrakovým postihnutím, ktorý má doma braillovskú tlačiareň by si ich mohol urobiť," uviedla.
Blašková však nízky počet vizitiek pre nevidiacich nevníma ako diskrimináciu. "Jednoducho my takéto vizitky nepotrebujeme. Navyše nie každý nevidiaci ovláda Braillovo písmo. Ono vlastne vizitky sú primárne pre vidiacich – nevidiaci si ich medzi sebou budú zrejme vymieňať zriedkavejšie, pretože my máme iné technické možnosti zaznamenávania kontaktov," dodala.
Málo miesta pre bodky
Situáciu komplikuje aj veľkosť štandardných vizitiek . "Ak by sme chceli mať na vizitke presne tie isté informácie v Braillovom písme aj v čiernotlači, vizitka by musela byť väčšia, čo by bolo nepraktické pre obe strany," objasňuje Blašková.
Navyše Braillovo písmo je reliéfne, čiže zväzok desiatich kusov vizitiek by bol dosť hrubý a pri bežnom uložení v peňaženke by bodky časom strácali čitateľnosť kvôli tlaku. Svoju úlohu preto zohráva aj to, akým spôsobom sú vizitky potlačené. Ak by to bol tradičný tvrdý papier, čitateľnosť sa stratí napríklad pokrčením, zvlhnutím, jednoducho akoukoľvek zmenou kvality papiera. Preto je ochranná fólia na vizitkách pre nevidiacich praktickejšia.
Blašková si preto myslí, že vizitky, na ktorých je aj Braillovo písmo, sú skôr záležitosť efektu a pre nevidiacich takéto vizitky nie sú veľmi užitočné.
Zároveň však upozorňuje, že aj úplne nevidiaci ľudia mávajú vizitky. "Je to prirodzené. Vizitka je predsa bežný nástroj odovzdávania kontaktných informácií. Človek so zrakovým postihnutím ich odovzdáva prevažne vidiacim, ktorí si ju dokážu bez problémov prečítať," dodáva Blašková.
