DUŠAN DEDINSKÝ sa venuje včelárstvu desiatky rokov, profesionálne s tým začal tesne po revolúcii. Okrem spracovaniu medu a produktov z neho sa venuje aj budúcim včelárov, ktorých vzdeláva. Robí tiež exkurzie pre základné školy.
„Za minulý rok bolo u mňa asi 1700 detí. Z každého segmentu mám obnos peňazí, a z celkového obnosu sa už dá vyžiť,“ hovorí Dedinský v rozhovore pre SME.
Čo vás priviedlo k včeláreniu?
„Tradície. Včeláril môj dedo aj môj otec. Teraz včelárim ja a môj syn sa zaúča, tak ako to bolo v minulosti všade na Slovensku – včelárstvo sa na Slovensku dedí z otca na syna. Prípadne sa včelárenie učí od skúseného gazdu.“
Prešli ste rovnakým procesom?
„Učil som sa od svojho otca. Školu som dokončil až teraz. Potreboval som ju pre administratívu. Aj ja už zaúčam ďalších ľudí.“
Kto je Dušan Dedinský
Pochádza zo včelárskej rodiny, kde sa ho tomuto remeslu zaúčal jeho otec. Včelárstvu sa venuje desiatky rokov, profesionálne od roku 1991. Jeho medy získali množstvo ocenení na Slovensku aj vo svete. Svoje včelárstvo má v Devínskej Novej Vsi.
Dá sa zo včelárenia spokojne žiť?
„Včelárstvo sa delí na dve časti. Prvou sú hobby včelári, ktorí majú maximálne tridsať rodiniek. V jednej je kráľovná a asi 50-tisíc včiel. Ak majú tento počet rodiniek, vedia si k svojmu platu prilepšiť. Sú však aj včelári, ktorí majú nad sto rodín. V takom prípade už ide o profesionálne zameranie. Hoci tiež patrím k profesionálnym včelárom, dnes mám rodín menej.“
Koľko máte dnes rodín?
„Aktuálne ich mám okolo tridsať. Počas tejto zimy som totiž stratil asi polovicu zo včiel.“
Čo to spôsobilo?
„Išlo o viacero faktorov. Najväčším bola chemizácia, ktorá sa pod veľké straty najviac podpísala. To však bolo na celom Slovensku. Straty tiež spôsobila tuhá zima, ale aj dlhá teplá jeseň. Niektorí včelári takto prišli až o sto percent včiel. V niektorých oblastiach včely prežili. Teraz je na nás, aby sme včely rozmnožili – teda vychovali si kráľovné, dodali osadenstvo včiel a do jesene sa rozmnožili na veľkú rodinu.“
