BRATISLAVA. Hoci med, ktorý vyrobia včely, je tuhý a dá sa krájať či žuvať, kupujeme si taký, ktorý tečie. Stojí za tým vynálezca Franz Hruschka, ktorý asi pred 150 rokmi vynašiel medomet.
Na princíp prišiel úplnou náhodou. Plásty plné medu naložil do tašky, ktorou začal točiť, pretože ho otravovali včely. Po príchode domov zistil, že má v taške stečený med.
Príhoda vynálezcu podľa Pavla Fiľa, riaditeľa jedinej strednej školy na Slovensku, ktorá sa zameriava na výchovu včelárov, inšpirovala, aby vyrobil medomet, teda prístroj, v ktorom sa odstredí tekutý med.
Ohriaty stráca enzýmy
„Tekutý med sa dal oveľa pohodlnejšie skladovať a predávať. Na druhej strane však med takto stráca svoj antibakteriálny účinok,“ hovorí Fiľo.
Aby včelári vyhoveli spotrebiteľom, začali skryštalizovaný med dokonca zohrievať, aby mal pri predaji tekutú konzistenciu.
„Vieme, že zohrievaním sa z neho strácajú enzýmy, čiže zohriať by sa mal najviac na 50 stupňov Celzia, aby sa roztopili kryštáliky,“ vysvetľuje včelár Dušan Dedinský.
Včely sa v parkoch a na strechách uchytili, deti sú nimi nadšené Čítajte V obchodoch aj na trhoviskách dnes nájdeme takmer výlučne tekutý med. Ako sa teda dá zistiť, či je med pravý, keď nevidíme či skryštalizuje?
