Na rozdiel od lineárnej ekonomiky, na ktorej konci je odpad, sa v cirkulárnej alebo obehovej ekonomike nielen materiály, ale celé výrobky či ich komponenty vracajú späť k výrobcom a zasa k zákazníkom viackrát, až pokiaľ nevyčerpajú svoj „životný cyklus“.
Aj najradikálnejší stúpenci liberálnej ekonomiky určite pochopia argument, že ušetria peniaze na drahých surovinách, ak už dizajn výrobku vymyslia tak, že sa im po skončení jeho životnosti vrátia späť. Na vrchole tohto konceptu je ideálny model, keď výrobca predáva iba funkčný dizajn, materiály ostávajú jeho vlastníctvom, iba ich zákazníkovi „požičiava“.
Tento cieľ sa nedá dosiahnuť, ale dá sa k nemu čoraz viac priblížiť.

„Viaceré metódy riešia návrat materiálov z produktov späť do výroby, ale nevnímajú samotný obeh ako prvotnú ambíciu. Cirkulárna ekonomika sa zakladá predovšetkým na tom, že treba mať plán, ako jednotlivé materiály opätovne viacnásobne využívať. Produkty sa majú projektovať tak, aby boli rozoberateľné, treba mať prehľad, čo všetko sa v nich nachádza, odkiaľ a kam jednotlivé látky idú,“ hovorí profesorka na Erazmovej univerzite v holandskom Rotterdame Diana den Heldová, ktorá o obehovej ekonomike prednášala na Slovensku pred vyše rokom.