Okupácia Československa sovietskou armádou v auguste 1968 ho zastihla na univerzite v Paríži. Rozhodol sa nevrátiť. Namiesto toho si vybral život v Izraeli.
Bolo to jednoduché rozhodnutie odísť vo veku 21 rokov do Izraela?
Nie. Bolo to dosť zložité. Telefonát z Francúzska do Československa vtedy stál polovicu mesačného platu. Musel som to však oznámiť rodičom. Niekoľko mesiacov boli ešte otvorené hranice, tak mi otec do Paríža doniesol jeden kufor. Len čo sa na jar 1969 dostal k moci Gustáv Husák, hranice zatvoril. Jeho slová, že hranice nie sú korzo, poznalo vtedy celé Československo.
Ako vás privítal Izrael?
Podľa tunajšieho zákona o návrate môže každý záujemca o prisťahovanie, ktorý je židovského pôvodu, prísť do Izraela a po- žiadať o občianstvo. Keďže som židovské- ho pôvodu a moji rodičia tiež, mal som túto možnosť.
Bolo ťažké začať v cudzej krajine nový život?
Keď máte dvadsať, všetko je jednoduché. Ale objektívne povedané, až také jednoduché to nebolo. Na začiatku som bol vjazykovej škole v Nazarete, aby som sa naučil po hebrejsky. Základnú, hovorovú hebrejčinu som zvládol rýchlo. Literárna hebrejčina, to bolo niečo iné. Po niekoľkých mesiacoch som prišiel na Hebrejskú univerzitu do Jeruzalema. Dostal som internát, uznali mi aj všetky semestre z Bratislavy.
Palestínske sídlisko v Betleheme (zdroj: Jenka Čavojská)
