ZÜRICH. Akcionári aj zamestnanci sú vždy nahnevaní, keď firmy rozdeľujú členom vedenia vysoké bonusy.
Nemeckí manažéri sú však v porovnaní so švajčiarskymi kolegami skôr v pozícii skromného príbuzného. No aj tam už firmy narážajú na odpor.
Odmeny pre manažérov
Neobvyklý počet akcionárov technologického koncernu ABB (až 40 %) na valnom zhromaždení hlasoval proti plánovanej veľkorysej odmene pre manažérov. V tradičnom švajčiarskom podniku Georg Fischer dokonca akcionári akékoľvek bonusy odmietli.
Vo veľkobanke Credit Suisse sa o rozruch postarali poradcovia, ktorí investorom radia, ako využívať svoje hlasovacie práva. Najprv prinútili dozornú radu znížiť už zverejnené návrhy odmien, aby napokon odmietli aj menej veľkorysý kompromis.
Čo vedie akcionárov k takýmto rozhodným krokom? "Vedeniu firiem sa opakovane darí dôsledky svojich neúspechov zvaliť na akcionárov a zachovať si čistý štít," kritizuje banky denník Neue Züricher Zeitung. "Kultúra prehnaných bonusov môže mať za následok nebezpečný efekt: láka ľudí, ktorí sú fixovaní na finančné výhody."
Byť šéfom sa oplatí
Vo Švajčiarsku sa oplatí byť šéfom koncernu. V roku 2015 tu šéfovia najväčších európskych spoločností zarobili v priemere 7,7 milióna eur. Podľa konzultačnej spoločnosti Willis Towers Watson sa tak švajčiarski manažéri ocitli na prvom mieste európskeho rebríčka, po nich nasledujú Španielsko, Británia a Nemecko.
Podľa poradenskej spoločnosti Kienbaum mohli topmanažéri vo Švajčiarsku vlani len na bonusoch zarobiť takmer 80.000 eur ročne, kým v Nemecku išlo o sumu 31.000 eur. Členovia najvyššieho vedenia mohli počítať s miliónovými sumami.
Veľké rozdiely našli odborníci aj medzi prezidentmi dozorných rád. Konzultačná spoločnosť HKP vypočítala, že kým v Nemecku išlo v priemere o 386.000 eur, vo Švajčiarsku sa príjmy pohybovali v rádoch miliónov eur.
Ako príklad uvádza šéfa dozornej rady Deutsche Bank Paula Achleitnera, ktorý vlani získal 800.000 eur. Naproti tomu Axel Weber zo švajčiarskej UBS si prilepšil až o päť miliónov eur. Argumentuje sa pritom, že vo Švajčiarsku je predsedníctvo v dozornej rade práca na plný úväzok a s vyššou pracovnou záťažou.
V centre pozornosti
Manažéri však v súčasnosti stoja oveľa viac v centre pozornosti než pred 15 rokmi, hovorí Christoph Lütge, profesor hospodárskej etiky na Technickej univerzite Mníchov. Dokonca aj vtedy, ak sú bonusy ukotvené v zmluvách, nemôžu sa na ne spoliehať a musia sa postaviť zoči-voči verejnosti.
"Dlho si mysleli, že je možné rozhodnúť niečo za zatvorenými dverami. A v Nemecku je tento názor ešte stále veľmi rozšírený," hovorí Lütge. "Firmy si musia vypestovať viac citu. Už nemôžu podceňovať vplyv na ich reputáciu."
Podľa analýzy Univerzity Bamberg prehnané bonusy poškodzujú aj klímu vo firmách. "Platby pre topmanažérov, ktoré sú pociťované ako nezaslúžené, môžu mať negatívny vplyv, napríklad, na spoluprácu, výkony, produktivitu a ochotu ľudí dať výpoveď."
Ako dôvod uvádza fakt, že príjmy predstavenstiev v rokoch 1987 až 2010 reálne stúpli o 624 %, kým reálne hrubé mzdy zamestnancov klesli o 4 %.
To má aj politickú dimenziu, varuje Lütge. "Frustrácia je silná a strata dôvery k firemným elitám vedie aj k strate dôvery k politickým elitám. Mnohí ľudia nadobúdajú dojem, že "tam hore" sa zarába čoraz viac, ale oni dostávajú stále to isté."
Firmy sa preto musia postarať o to, aby sa táto frustrácia nerozrastala. Vysoké bonusy sú v poriadku, ak ide o odmenu za dobré výkony. "Nesmie však vzniknúť dojem, že si elity čosi strkajú do vreciek," varuje Lütge.
